7. októbra 2001
Čítaní: 131
KN 40/2001 | Kultúra
Stupavský organ pod prizmou času
V posledných dňoch sme v stupavskom Kostole sv. Štefana zaznamenali dve pozoruhodné udalosti - kolaudáciu obnoveného dvojmanuálového historického organa za účasti popredných slovenských i rakúskych odborníkov a organový koncert, ktorý sa uskutočnil v rámci 10. ročníka medzinárodného festivalu Slovenské historické organy.

Písomné pramene prezrádzajú

Správa z kánonickej vizitácie ostrihomského arcibiskupa Scitovského z 24. apríla 1851 uvádza, že nad hlavným vchodom do kostola je umiestnený 18-registrový organ. Postavili ho na náklady patróna kostola roku 1827, ale už roku 1851 potreboval dôkladnú opravu. Údaje o výške finančných nákladov a o organárovi chýbajú. Inú správu o organe priniesol časopis Cyrill a Method 3. júla 1858: „Slušno tu pochvalně pripomenúť rodáka našeho p. Martina Šašku z Brezovej, ktorý pokazené naše varhany znamenite nám napravil.”

Čo zistili odborníci

Nástroj skutočne mohol vzniknúť roku 1827, i keď podľa niektorých detailov organovej skrine sa zdá byť starší. Problém je v tom, že niektorí organári pri tvorbe organových skríň dlho lipli na barokových vzoroch. V prospech datovania do 20. rokov 19. storočia hovoria aj rozsahy klaviatúr. Najmä 54-tónový rozsah manuálov je jednoznačne príznačnejší pre vznik nástroja v 19. storočí, hoci sa opäť nedá jednoznačne vylúčiť ani koniec 18. storočia. Dvojmanuálový organ mal 18 registrov, z toho na hlavnom stroji desať a v pedáli štyri. Vzdušnica „zadného” pozitívu, ktorý stál v zábradlí chóru, sa nezachovala, ale podľa celkového počtu registrov udaného kánonickou vizitáciou ho jednoznačne môžeme určiť na štyri registre.

Záhadou je...

... prečo organ ani nie po štvrťstoročí potreboval dôkladnú opravu. Nástroj opravil Martin Šaško z Brezovej pod Bradlom, vedúca osobnosť slovenského organárstva 19. storočia. Nešlo len o bežnú opravu, ale o zásadnú prestavbu. Dôvod prestavby organa čoskoro po jeho postavení nie je zatiaľ objasnený, no iste ním nebola len skutočnosť, že organ nemal samostatný hrací stôl, odkiaľ by mal organista bezprostredný výhľad na oltár. Po Šaškovej prestavbe mal organ 20 registrov.

Ďalšiu opravu organa

realizoval roku 1898 organár Ján Drabek z Borského Svätého Mikuláša spolu so synmi. Oprava nezasiahla do podstaty organa; podľa písomného záznamu v organovej skrini sa týkala len čistenia a ladenia.
Tesne pred prvou svetovou vojnou uskutočnil opravu organa spojenú so zásahmi do dispozície bratislavský organár Anton Schönhofer. Ani tentoraz dispozičné zmeny neboli veľkého rozsahu. Počas prvej svetovej vojny boli zrekvirované prospektové píšťaly, ktoré roku 1924 firma Rieger nahradila menej hodnotnými zinkovými píšťalami. V tejto podobe pretrval organ až do roku 1973, keď ďalšia „oprava” znamenala pre nástroj doslova katastrofu. Mala by slúžiť ako odstrašujúci príklad škôd, ktoré môže spôsobiť nezodpovedný organár.
Následky vandalskej opravy boli odstránené až pri pamiatkovej obnove organa roku 2001. Opravu realizoval Ján Valovič zo Serede so spolupracovníkmi. Nástroj vrátili do pôvodnej podoby, ktorú mal pri Šaškovej prestavbe roku 1858.

Prečo o tom treba písať?

Po roku 1989 sme si robili nádeje, že situáciu s historickými organmi na Slovensku sa podarí vyriešiť. Iste, za toto obdobie sme zaznamenali aj niektoré pozitívne výsledky. Na druhej strane však nemožno nevidieť, že väčšina vzácnych nástrojov, najmä v malých a chudobných farnostiach, resp. vo filiálnych kostoloch, zostala v nezmenenom, teda v nepoužiteľnom stave a jej ďalšia existencia nie je dostatočne zabezpečená. V diecézach chýbajú priestory, kde by sa zvyšky často mimoriadne vzácnych organov po predchádzajúcej inventarizácii, dezinfekcii a dezinsekcii mohli uchovať pre ďalšie generácie. Žiaľ, za posledné obdobie sme boli svedkami, že vzácne nástroje boli zlikvidované, a to bez akejkoľvek predchádzajúcej dokumentácie. Pri opravách sa často volia postupy, ktoré pamiatku úplne znehodnotia, navyše organ je po takejto oprave neraz v ešte horšom stave.
Aj preto je potrebné príklad opravy organa v Stupave vyzdvihnúť a poďakovať všetkým zainteresovaným, najmä vdp. Félixovi Mikulovi a organárovi Jánovi Valovičovi, za vydarené dielo. Zároveň treba dúfať, že i pri ďalších opravách historických organov sa aj na Slovensku stane bežnou praxou spolupráca organárov s renomovanými organológmi.

 

Marian Alojz Mayer
Páčilo sa :
1