5. októbra 2017
Čítaní: 43
KN 40/2017 | Komentár
Ostaňme verní dobru

 Poznám ten hlas. Presadzuje sa. Má grimasu znalca, radí – nebuď ako dieťa! Ale celkom iný hlas, nie z tohto sveta, hovorí: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva.“ Čo je reálnejšie? Jednoducho to, čo sa zrealizuje v tvojom živote, pre čo sa rozhodneš.

Od detstva nás hodnotia; najskôr sme milí a rozkošní, potom sa to akosi zvrtne. Učíme sa – doma, v škole, v povolaní – plniť si svoju misiu. Kde sa však vzala, kto nám ju dal? Niektorí ľudia si sami určujú svoje ciele a medze; iní sa namáhajú splniť očakávania ľudí, na ktorých im záleží; a ďalší veria, že to Pán Boh nás povoláva a prijímajú svoje povolanie skrze vieru a Cirkev. V každom prípade, všetci chceme uspieť vo svojej misii. Niekto celý život porovnáva svoje očakávania a realitu. Pre iného uspieť znamená dostať od okolia vysvedčenie – si naozaj dobrý, ba priam skvelý. Taký človek sa orientuje podľa hodnotenia druhých a snaží sa vyhovieť ich očakávaniam. A niekto sa rozhodne byť dobrý naozaj, do hĺbky a dôsledkov vernosti; dobrý ako dieťa, ktoré verí viac túžbe srdca po nebeskom kráľovstve než svojmu strachu. Ostať verným dobru i za cenu bolesti, posmechu a zloby, to je hrdinstvo Božích detí, synov a dcér, pre ktorých krásu môžeme niečo tušiť o svätosti.

Toto hrdinstvo nikdy nie je tragédiou. Vždy sa končí víťazne, niekedy až za horizontom, niekedy pred našimi zrakmi. Preto som bol na slávnosti blahorečenia dona Titusa Zemana. Prišiel som sa učiť a žasnúť. Na vlastné oči vidieť slávny koniec zápasu Dávida s Goliášom. Ďakovať a prosiť za povolanie na slávnosti blahorečenia, výsledku voľby medzi rozumnosťou sveta a Božou múdrosťou.

Ján Horecký
Páčilo sa :
0