12. októbra 2017
Čítaní: 33
KN 41/2017 | Rozhovor
Blahoslavený spolubrat je pre nás darom
Saleziánska kongregácia oslavuje svojho nového blahoslaveného, dona Titusa Zemana. Hlavný predstavený saleziánov, don Ángel Fernández Artime SDB (57), ho dáva za príklad dnešným mladým i saleziánom

 V čase, keď saleziánska rodina má nového blahoslaveného vy máte milosť byť hlavným predstaveným saleziánov. Čo to pre vás znamená?

„Pre mňa a osobitne pre nás ako saleziánsku rodinu, ako ste to povedali, je to dar, je to Božia milosť. A prečo? Preto, lebo to poukazuje nato, že služba, obetovania života vyvstáva ako svetlo pre nás, ktorí prichádzame neskôr. Podľa mňa veľká postava nášho saleziánskeho spolubrata hovorí predovšetkým o viere, o pohľade do budúcnosti, o odvahe pre väčšie dobro; hovorí nám o starostlivosti o ľudí, očakávajúc, že viera a služba druhým sa môže stať realitou. Dnes je darom mať nášho spolubrata ako blahoslaveného a je to tiež pre nás aj povolanie.“

 

Ako sa vás osobne dotkol život dona Titusa?

„Podľa mňa sa najviac dotýka srdca to, že ako spolubrat mohol žiť, konajúc dobro, slúžiac druhým jednoduchým spôsobom. Jemu to však nestačilo. Kládol si otázku čo môže urobiť pre mladých, osobitne tých, ktorí hľadajú duchovné povolanie. Vedel, že je to nebezpečné, vedel, že tým riskuje vlastný život. Samozrejme, mal ťažkosti a niekedy ho od toho aj odrádzali. Pre mňa je obdivuhodné ako sa Duch Svätý dotkol tohto nášho spolubrata a žiadal od neho, aby dal to najlepšie zo seba a sprevádzal druhých, ktorí by sa neskôr, keď prejdú zlé časy, mohli zapojiť do pastoračnej starostlivosti. Toto naozaj oslovuje, pretože on mohol povedať, že bude slúžiť ľuďom, s ktorými sa nachádzal a mohol sa skutočne cítiť šťastne a pokojne, prečo by mal urobiť takýto nebezpečný krok? Myslím si, že sa to dá iba vo viere a so silou, ktorá pochádza od Boha a Ducha Svätého.“

 

V čom je jeho mučeníctvo špecifické?

 

„Vieme, že náš spolubrat nezomrel vo väzení. Špecifickosť jeho prípadu spočíva v tom, že jeho život, po tom všetkom utrpení, po strašnom mučení, pokračoval vo forme mučeníctva. V kánonickom procese sa to nazýva „mučeníctvo predĺžené v čase“. Jeho mučeníctvo neskončilo väzením a pokračovalo ďalej ako jeho dôsledok. V tomto zmysle je tento pohľad predĺženého mučeníctva výnimočný. Prežíva sa od prvých chvíľ až do konca s týmto pohľadom, s tou starostlivosťou o druhých, nesúc najprv utrpenie a neskôr telesné slabosti. Keď ho zatkli, bol to 35ročný muž a bol plný fyzických síl, no skončil ako veľmi slabý starý človek.“

 

Najväčším nepriateľom pri napĺňaní povolania dona Titusa bol komunizmus. Čo je dnes najväčším nepriateľom pre ľudí, ktorí chcú naplniť svoje povolanie?

„Dnešná realita vo svete je veľmi rozdielna. Pravdepodobne myslíte na našu starú Európu, pretože je úplne rozdielna od reality v Afrike, v Latinskej Amerike, v Ázii. Keď však hovoríme o našej starej Európe, myslím si, že dnes to nie sú staré ideológie fašizmu a komunizmu, ale podľa mňa životný štýl nezáujmu. Znamená to žiť takým spôsobom, že chýbajú ideály, zdá sa, že všetky utópie sa stratili a všetko má rovnakú hodnotu. Som presvedčený, že toto všetko je ohrozením a to nie laickosťou, ale laicizmom, ktorý sa snaží nechať Boha v súkromnej sfére a žiada, aby Boh nevychádzal z tejto súkromnej sféry. Toto všetko v jednom spôsobuje, že dnes je rozhodovanie sa pre život služby a darovania sa oveľa ťažšie. Napríklad je náročné vysvetliť dnešným mladým, že darovaný život je život prežitý naplno a to všade, či v rodine, či v profesionálnom živote. Život ako darovanie sa. Sme presvedčení, že ak je to tak, sú možné všetky sny aj duchovné povolania. Keď sa o to nesnaží, tak žije iba pre seba a druhí ho vôbec nezaujímajú.“

 

V čom môže byť don Titus pre dnešných mladých najväčším povzbudením?

„Napríklad v hlbokej a jednoduchej viere. Náš spolubrat bol mladým chlapcom s hlbokou vierou a láskou k Ježišovi. A jeho druhou vlastnosťou, ktorá sa mi zdá veľmi pekná, bolo to, že bol mladíkom veľkej sily. A to nielen fyzickej, ale aj sily, ktorou dokázal čeliť namáhavej práci, únave, zodpovednosti. Dokázal pozerať strachu do tváre. Bol silnou osobnosťou, pokojnou, pokornou, ale silnou. Dnes napríklad pri výchove sme veľakrát znepokojení, pretože adolescenti nemajú vždy túto osobnostnú charakteristiku a schopnosť čeliť životu s pokojným, ale pevným pohľadom. A treťou vlastnosťou nášho spolubrata bola schopnosť mať vzťahy, jednoduché, ale hlboké. Bol skutočne výnimočným v sprevádzaní. Dlhé týždne sprevádzal ľudí až do Turína, čo znamenalo byť s nimi každý deň, vedieť s nimi vychádzať. A v tom sa mi zdá vzorom pre nás saleziánov, ktorí sprevádzame druhých na ceste života.“

Marianna Bublavá, snímka: Martin Funiak
Páčilo sa :
0