26. októbra 2017
Čítaní: 109
KN 43/2017 | Vatikán
Dajme cisárovo cisárovi, Bohu Božie

 V príhovore pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 22. októbra pápež František povedal: „Evanjelium tejto nedele (Mt 22, 15 - 21) nám predstavuje ďalšiu konfrontáciu medzi Ježišom a jeho protivníkmi. Týka sa témy platenia dane cisárovi, tej ošemetnej otázky, či je oprávnené, alebo nie platiť daň rímskemu cisárovi, ktorému bola podrobená Palestína v Ježišovej dobe.

No Ježiš aj v tomto prípade odpovedá s pokojom a využije zlomyseľnú otázku nato, aby predložil dôležitú náuku, zaujímajúc nadhľad nad polemikou a nad súperiacimi pozíciami. Na jednej strane tým, že prikazuje vrátiť cisárovi to, čo mu patrí, Ježiš deklaruje, že platiť daň nie je čin modloslužby, ale čin povinnosti voči pozemskej autorite. Na druhej strane – a práve tu Ježiš dáva rozhodujúci impulz – tým, že poukazuje na prvenstvo Boha, žiada dať mu to, čo mu patrí ako Pánovi ľudského života a dejín.

Odkaz na cisárov obraz vyrazený na minci hovorí, že je správne cítiť sa naplno – s právami i povinnosťami – občanmi štátu. Ale symbolicky to vedie aj k myšlienke na iný obraz, ktorý je vtlačený v každom človeku: obraz Boha. On je Pánom všetkého, a my, ktorí sme boli stvorení na jeho obraz, patríme predovšetkým jemu. Ježiš dokáže z otázky položenej farizejmi vyťažiť ešte radikálnejšiu a životne dôležitú otázku pre každého z nás. Otázku, ktorú si môžeme položiť: Ku komu patrím ja? K rodine, k obci, k priateľom, ku škole, k práci, k politike, k štátu? Áno, zaiste. Ale predovšetkým – pripomína nám Ježiš – patríš Bohu. Toto je tá zásadne dôležitá príslušnosť. To on ti dal všetko, čím si a čo máš. Kresťan je povolaný konkrétne sa angažovať v ľudských a sociálnych záležitostiach bez kladenia do protikladu ‚Boha‘ a ‚cisára‘. Stavať proti sebe Boha a cisára by bol fundamentalistický postoj. Kresťan je povolaný angažovať sa konkrétnym spôsobom v pozemských záležitostiach, ale osvecovať ich svetlom, ktoré pochádza od Boha.“

-VRSK-
Páčilo sa :
0