9. novembra 2016
Čítaní: 103
To, čo nás spája, je väčšie než to, čo nás rozdeľuje
Svätý Otec František od 31. októbra do 1. novembra navštívil Švédsko. Hlavným cieľom cesty, ktorá trvala iba 32 hodín, bolo spoločné katolícko-luteránske pripomenutie si výročia reformácie

Táto historická udalosť, lebo o takú skutočne išlo, sa odohrala vo švédskych mestách Lund a Malmö. Švédsko sa už mesiace snažilo pochopiť, čo by malo od tejto návštevy očakávať. Podľa vedúcej škandinávskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu Charlotty Smedsovej „spočívala najväčšia výzva v tom, že to vlastne ani nevedelo. Jedno však bolo evidentné: o Katolíckej cirkvi sa vo Švédsku nikdy nehovorilo toľko, ako v týchto dňoch. V novinách, rozhlase, televíznych správach i dokumentárnych filmoch“. Mesto Lund, kde sa konala prvá časť pápežovho programu, je druhým najstarším švédskym mestom a významným univerzitným centrom. Luteránska katedrála v meste, kde v roku 1947 bol založený Svetový luteránsky zväz, privítala Svätého Otca a zástupcov luteránov z celého sveta, aby sa tu spoločne modlili.

 

Modlitba za jednotu
Samotná ekumenická modlitba odrážala atmosféru tohto stretnutia. Poďakovanie, vyjadrenie ľútosti za ranu rozdelenia a znak pokoja. Potom zaznel úryvok z Jánovho evanjelia o viniči a ratolestiach, na ktorý nadviazali v príhovoroch generálny sekretár Svetového luteránskeho zväzu Martin Junge a pápež František. „Ježiš nám hovorí, že Otec je hospodárom vinice, ktorý sa o ňu stará a prerezáva ju, aby prinášala viac ovocia. Otcovi neustále záleží na našom vzťahu s Ježišom, aby videl, že sme skutočne zjednotení s ním. Pozerá na nás a jeho láskavý pohľad nás povzbudzuje, aby sme očistili našu minulosť a pracovali v prítomnosti na uskutočnení tej budúcej jednoty, po ktorej tak veľmi túži. Aj my musíme pozerať s láskou a poctivo na našu minulosť a uznať chybu a prosiť o odpustenie: iba Boh je sudcom. Musíme uznať, že naše rozdelenie sa vzdialilo pôvodnej intuícii Božieho ľudu, ktorý má prirodzenú túžbu byť jednotný,“ povedal pápež a zdôraznil, že novým pohľadom na minulosť si nenárokujeme uskutočnenie neuskutočniteľnej nápravy toho, čo sa stalo. Napriek utrpeniu a nepochopeniu, ktoré prinieslo rozdelenie, nás to priviedlo k tomu, aby sme lepšie pochopili niektoré aspekty našej viery. Pápež poukázal aj na duchovnú skúsenosť Martina Luthera, ktorá nás interpeluje a pripomína, že bez Boha nemôžeme nič urobiť.

 

Spoločné svedectvo je cestou k jednote
Počas spoločnej ekumenickej modlitby v lundskej katedrále podpísali pápež František a predseda Svetového luteránskeho zväzu Munib Younan spoločné vyhlásenie. Obsahuje päť bodov, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť zmysel tejto spoločnej pripomienky. Prvý „S vďačným srdcom“ vyjadruje to, že sme sa počas rokov dialógu naučili, že to, čo nás spája, je väčšie než to, čo nás rozdeľuje. Druhý bod „Od konfliktu k spoločenstvu“ ukazuje nový spôsob nazerania na dejiny. „Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína a spôsob, akým sa to pripomína zmeniť možno. Modlíme sa za uzdravenie našich rán a spomienok, ktoré zahmlievajú náš pohľad na seba navzájom.“ V treťom bode „Naša oddanosť spoločnému svedectvu“ sa kladie dôraz na spoločné svedectvo ako na privilegovanú cestu k jednote. Štvrtý a piaty bod sú výzvou k úsiliu a modlitbe za jednotu.

 

Katolícka cirkev nebaží po vláde
Spoločná ekumenická modlitba bola vrcholom prvého dňa pápežovej návštevy vo Švédsku. Aké prinesie plody, to ukáže až budúcnosť. Cesta Svätého Otca, ktorej sa mnohí vo Švédsku obávali, ukázala, že Katolícka cirkev nie je nejakou bojovnou inštitúciou, ktorá baží po vláde, ale sa podobá Ježišovi a protestantom hovorí, že ich má rada a chce s nimi kráčať spoločne. Ulf Ekman, donedávna jeden z najznámejších protestantských kazateľov vo Švédsku, ktorý pred dvoma rokmi prestúpil do Katolíckej cir­kvi, pre televíziu KTO poznamenal, že dôležitým prvkom ekumenického stretnutia bolo upresnenie konceptu jednoty: „Svätý Otec sa posunul veľmi ďaleko. Otvoril luteránom svoje srdce i náruč. Máme tu však dva rôzne koncepty chápania jednoty. Videli sme to na stretnutí v Malmö v príhovoroch luteránov a v reakcii Svätého Otca. Luteráni sú presvedčení, že už sme zjednotení v Duchu a že to stačí, aby sme to uznali a mohli sme navzájom pristupovať k svätému prijímaniu... Pápež toto nadšenie trocha miernil. Povedal, že je pred nami dlhá cesta a musíme na ňu opätovne nastúpiť.“ Ulf Ekman tiež pripomenul, že katolíci a luteráni sa v mnohých oblastiach významne rozchádzajú. Je to vážny problém, ktorý sa nedá preskočiť „aklamáciou“. „Napriek tomu však pápežova návšteva Švédska bola krokom vpred,“ dodal v rozhovore pre televíziu KTO bývalý pastor.

 

Ľudovít Malík
Páčilo sa :
0