23. novembra 2016
Čítaní: 50
KN 47/2016 | Rozhovor
USA si vyskúšajú vládu populistu
Novozvolený prezident USA Donald Trump je ako politik zatiaľ veľkou neznámou. O tom, čo môžeme čakať od jeho pôsobenia v Bielom dome, sme sa rozprávali s Milanom Ničom (44), vedúcim programu GLOBSEC Policy Institute a niekdajším dlhoročným komentátorom slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa.

Väčšina kresťanov v USA volila Donalda Trumpa. Prečo?
Lebo Hillary Clintonová je liberálka. Podľa mňa teda skôr volili proti Hillary Clintonovej než za Donalda Trumpa. Nebude tam však iba jeden dôvod.

 

Prečo si myslíte, že kresťanom nevadili klamstvá, sexuálne škandály ani na obdiv dávaná chamtivosť Donalda Trumpa?
Až sedemdesiatim percentám Američanov prekážalo, ako sa Donald Trump vyjadroval o ženách. Zároveň si viac než štyridsaťpäť percent z nich želalo zmenu, a toto volanie po výraznej zmene nakoniec prevládlo aj pri volebnej urne. Bežný človek dnes často volí toho, kto s ním zdieľa jeho pocity frustrácie. Dôležitejšie je, čo kandidát hovorí, nie kým je. Tak mohol nastať paradox, že výstredný multimilionár Donald Trump sa stal hovorcom a šampiónom nižšej strednej vrstvy aj kresťanských konzervatívcov. Druhá vec je, že máme čo do činenia s fenoménom populizmu. Takisto sa dá pýtať, prečo aj v našej krajine politici, ktorí nezastávajú kresťanské hodnotové stanoviská, získavajú hlasy veriacich vo­ličov.

 

Fenomén populizmu teda zasahuje všetkých, nielen kresťanských voličov?
Áno. Amerika bola zatiaľ imúnna voči populizmu Trumpovho typu. Teraz si vyskúša, čo znamená populistu nielen voliť, ale dať mu aj moc v krajine.

 

Myslíte si, že americkí kresťania budú s Donaldom Trumpom ako prezidentom spokojní?
To sa ukáže. Prezidentský kandidát Donald Trump na seba upútaval pozornosť škandalóznymi vyhláseniami a urážkami rôznych skupín spoločnosti. Prezident Donald Trump bude iný fenomén a ešte nevieme, aký. Možnože to ešte ani on sám nevie. Do veľkej miery však bude v prvom rade riešiť domáce otázky. Priaznivá správa pre konzervatívcov a kresťanských voličov môže byť, že sa zmení zloženie Najvyššieho súdu USA. Prezident Donald Trump bude môcť vymenovať až dvoch sudcov, a to zrejme zmení súd konzervatívnym smerom. To bude dedičstvo, ktoré ostane aj po ňom.

 

Do akej miery bude podľa vás Donald Trump napĺňať hodnotový program?
Sú okolo neho ľudia z konzervatívnej aj kresťanskej pravice, ale aj z takzvanej alternatívnej pravice, čo sú často otvorení belošskí rasisti a xenofóbovia. Bude to však veľká skúška: nenávisť, zloba, hnev a frus­trácia boli v jeho kampani dôležitými emóciami. Do akej miery dokáže byť prezidentom nádeje po tom, čo bol kandidátom nenávisti, neviem odhadnúť. Jeho prvé pre­javy po voľbách naznačili, že si uve­domuje rozdiel medzi týmito po­lo­hami. Amerika je však dnes rozdelenou spoločnosťou. Úspech alebo neúspech prezidenta Donalda Trumpa bude aj v tom, či bude rozdiely jatriť, alebo americkú spo­ločnosť dokáže sceliť nejakým pozi­tívnym programom.

 

V čom vidíte príčiny neúspechu favorizovanej Hillary Clintonovej?
Podstatnú rolu hral rozdiel medzi urbánnymi a vidieckymi voličmi. Donald Trump vyhral na stredozápade, vo vnútrozemí a medzi staršími voličmi, Hillary Clintonová bola úspešná vo veľkých aglomeráciách a na pobrežiach, v urbánnom prostredí a medzi mladými. Toto de­lenie medzi republikánmi a demo­kratmi je už tradičné, bolo to tak aj v predošlých voľbách. Ukázalo sa však, že Hillary Clintonová je síce skúsená politička, no prinášala so sebou staré politické škandály a veľké problémy, ktoré voči nej vyvolávali nevraživosť veľkej časti voličov. Symbolizovala politickú elitu, na ktorú sú ľudia nahnevaní, pretože nepočúva a nerieši ich problémy. To hralo v prospech Donalda Trumpa. Finiš bol napo­kon veľmi tesný. Donald Trump mal oveľa silnejšiu koncovku, Hillary Clintonová si bola akoby príliš istá víťazstvom a za posledné dva-tri týždne kampane nepriniesla nič nové.

 

Ako sa podľa vás zmení zahraničná politika Spojených štátov za prezidenta Donalda Trumpa?
Obávam sa, že USA pod jeho vedením už nebudú taká výrazná vedúca sila Západu, a to najmä v dobrých veciach. Pocítime, čo pre našu bezpečnosť znamená nemať v Európe toľko angažovanú Ameriku. Dôležité je tiež, ako to bude čítať ruský prezident Vladimir Putin a ako to bude v juhovýchodnej Ázii čítať asertívna Čína. To sú veľké otázniky v zahraničnej politike prezidenta Donalda Trumpa. Môže povzbudiť vákuum v politike a vákuum v geopolitike vždy otvára dvere pre iné sily, ktoré ho vyvážia.

 

Máme sa teda z pohľadu Európy čoho obávať?
Môžeme hovoriť skôr o ešte väčšej neistote. Transatlantický vzťah je rozhodujúci pre bezpečnosť Európy a voľný obchod pre jej ekonomiku. Teraz si Američania zvolili izolacionistu a zástancu obchodného protekcionizmu, čo znamená, že Európa bude viac osamotená. Takého nevyspytateľného prezidenta USA ešte nemali. Na druhej strane, vo vnútropolitickom kontexte sa ukáže, aký je americký politický systém silný. Ako Stredoeurópania niečo vieme o populistoch pri moci. Vyskúšali sme si ich, teraz si ich vyskúša aj Amerika. Viac sa obávam o budúcnosť transatlantického vzťahu než o budúcnosť Ameriky.

 

Ako sa s neriadenou strelou v úrade prezidenta podľa vás USA vysporiadajú?
Optimistický scenár je, že populistu pri moci si treba zažiť a dať mu šancu splniť svoje sľuby, aby sa voliči presvedčili, či je schopný. Ak nie, o štyri roky si zvolia niekoho iného. Moc je však vábivá a Donald Trump môže ísť až na hranu. Republikáni vo voľbách totiž vyhrali všetko. Budú mať väčšinu v snemovni reprezentantov aj v senáte, budú mať pod kontrolou súdnu moc aj exekutívu. Takto silné postavenie žiadna americká strana za posledných dvadsať rokov nemala. Je tu ešte jeden moment: Donald Trump je multimilionár, ktorý si dlhé roky mohol robiť, čo chcel a kedy chcel. Teraz sa ukáže, či má disciplínu nato, aby dokázal dodržiavať prísny protokol a na minúty zo­šnurovaný program prezidenta USA. Neviem, či na to má náturu. Zvolili ho však a dostal mandát so všetkým, čo k tomu patrí. Uvidíme, ako sa v úrade adaptuje.

Miroslav Pastorek
Páčilo sa :
0