21. novembra 2017
Čítaní: 78
KN 47/2017 | Komentár
Čo urobíš ty?

 Nešomrem, iba poukazujem. Týmito slovami obhajoval istý muž na sociálnej sieti svoj príspevok, v ktorom komentoval nečinnosť mesta a farnosti sv. Alžbety Uhorskej v Košiciach, že v deň jej oslavy neurobili nič pre chudobných. Vraj tí, ktorí sa hlásia k nej ako k patrónke, nepochopili odkaz jej života. Viac ako slová rozhorčenia ma však zaujal komentár pod týmto statusom od biskupa Davida Tencera: „Ale veď je také jednoduché urobiť to osobne. Pozvať dvoch-troch k sebe domov na dobrú večeru namiesto šomrania.“

Vo Svetový deň chudobných, ktorý sme v deň odpustovej slávnosti sv. Alžbety 19. novembra slávili, by možno aj bolo namieste takéto očakávanie. Ale myslím si, že úlohou tohto dňa, ktorý vyhlásil pápež František, nebolo urobiť niečo veľkolepé pre chudobných. Šlo o viac; o to, aby sa chudobní dostali do nášho srdca! „Cieľom slávenia tohto dňa je v prvom rade povzbudiť veriacich, aby odpovedali na kultúru vyraďovania a plytvania a osvojili si kultúru stretania,“ napísal pápež. „Aby sme nemilovali len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou“ (porov. 1 Jn 3, 18). A ďalej pápež v posolstve k prvému Svetovému dňu chudobných dodal: „Vážnosť, s akou milovaný učeník odovzdáva až po dnešok Ježišov príklad, ešte viac vystupuje v zdôraznenom protiklade medzi prázdnymi slovami, ktoré máme často na perách, a konkrétnymi skutkami, podľa ktorých sa máme hodnotiť.“ Spomenul som si pritom na príbeh americkej rehoľníčky sv. Kataríny Drexelovej. Keď hovorila pápežovi Levovi XIII. o potrebách misií, pápež sa jej priamo opýtal: „A čo ty? Čo urobíš?“ Tieto slová úplne premenili Katarínin život. A čo my? Čo urobíme so slovami pápeža Františka a chudobnými v našom okolí?

Jozef Kozák
Páčilo sa :
0