6. decembra 2007
Čítaní: 201
KN 49/2007 | Dokumenty
Určujú nás vzťahy – vzťah k Bohu najviac zo všetkých
Pastiersky list biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu 2007 je výzvou biskupov, aby sme Vianoce i prípravné obdobie na ne prežívali kresťansky, teda prehodnotili kvalitu všetkých našich vzťahov: k ostatným ľuďom, k hmotným veciam, ale najmä ten najdôležitejší – vzťah k Bohu – a určili im správne poradie. Zároveň je výzvou, aby sme nepodľahli svetskému tlaku a neznesväcovali najmä adventné nedele nákupmi.

Drahí bratia a sestry,
v každodennom víre povinností ľahko strácame orientáciu v tom, čo je v živote najdôležitejšie. Začínajúca sa príprava na Vianoce prebúdza v nás túžbu po rodinnom kruhu, po vzájomnej láske, po pokoji a po radosti. V Adventom období si zvlášť uvedomujeme dôležitosť medziľudských vzťahov.
Každý človek je akoby uzlíkom vo veľkej sieti vzťahov k ľuďom, k prírode i k Bohu. Tieto vzťahy nás udržujú a rozvíjajú náš život. Aj od nás do veľkej miery závisí, ako rozvíjame jednotlivé vzťahy – či niektoré nepreceňujeme a zasa iné nezanedbávame. Je isté, že iba vtedy, ak sa všetky vzťahy budujú v zdravej rovnováhe, môže sa náš život správne rozvíjať.
Zo všetkých osobných vzťahov je vzťah k Bohu najdôležitejší, lebo živí všetky ostatné. Nezanedbávajú však niektorí ľudia najviac práve tento vzťah? Ak sa rozpadajú rodinné zväzky, ak človek nemá úctu k človeku, ak sa preháňa vzťah k hmotným veciam a narastá hospodárska kriminalita, ak sa neuvážene ničí životné prostredie, ak nikde na svete necítiť bezpečie, je to dôsledok zanedbania vzťahu k Bohu, a to neraz i zo strany nás kresťanov.


Boh nečaká ikarov, ale okná na duši
Úprimný a trvalý vzťah k Bohu je záležitosťou pravdy o našom bytí, ktoré bude iba vtedy zdravým životom, ak v ňom bude Boh na prvom mieste.
Ako prakticky rozvíjať vzťah k neviditeľnému Bohu, ktorý zdanlivo nemá veľký vplyv na chod sveta?
Môže nám pomôcť malé prirovnanie. Všetci potrebujeme k životu slnečné svetlo. A neletíme preto k slnku ako Ikaros v gréckej báji, ale robíme si okná na domoch, cez ktoré prichádzajú slnečné lúče. Boh ako svetlo pravdy, lásky a života stále „osvecuje každého človeka“ (Jn 1, 9). Boh neostáva skrytý – jeho moc, múdrosť, dobrota a krása vyžarujú zo stvoreného sveta. Svetlo jeho pravdy osvecuje ľudské svedomie.
Vrcholom jeho zjavenia bola udalosť Vianoc – vtelený Boží Syn sa narodil z Panny Márie. Pán Ježiš povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). Hoci Kristova viditeľná prítomnosť skončila jeho vystúpením na nebesia, uistil nás, že zostane s nami až do skončenia sveta. A naozaj ostáva vo svojej Cirkvi – zvlášť vo svojom slove a vo sviatostiach.
Kto chce rozvíjať svoj vzťah k Bohu, musí si v živote vytvoriť okno, cez ktoré prichádza trojjediný Boh vo svojom slove a vo svojich sviatostiach. Tak ako niet domu bez okna, nemal by byť ani človek, a už vôbec nie kresťan, ktorý by sa denne neotváral Bohu. Otvoriť sa Bohu znamená pravidelne sa modliť a čítať zo Svätého písma. Čítajme Božie slovo a uvažujme nad ním najmä počas Adventného a Vianočného obdobia, ako nás povzbudil i Svätý Otec.


Kristus príde v hodine, o ktorej neviete
Ďalším priestorom, ktorým Boh prehlbuje životný vzťah s ľuďmi, sú sviatosti. Z nich treba čo najčastejšie prijímať sviatosť pokánia, ktorá uzmieruje s Bohom, a Eucharistiu, ktorá je priamym sviatostným spojením s Bohom. Spojenie s Kristom je spojenie s trojjediným Bohom. V okamihu smrti človek stráca všetky vzťahy, spojenie s Kristom však, ak je pevné, umožní človeku všetko získať, a to na novej úrovni. Zvlášť teraz v advente, keď sa chystáme nielen na Vianoce, ale aj na Kristov druhý príchod, vezmime si k srdcu Ježišove slová: „Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete“ (Mt 24, 44). Nech sú teda tieto sviatosti súčasťou našej duchovnej prípravy na Vianoce.


Nákupy znesväcujú nedeľu
V rámci prípravy na Vianoce vás naliehavo vyzývame ešte k sväteniu nedele a k ochotnej službe blížnym. Nedajte sa strhnúť k znesväcovaniu nedele nákupmi. Prežívajte ju kresťansky. Jej stredobodom nech je aktívna účasť na bohoslužbe a zvyšný čas venujte rodine, duchovnému i telesnému pookriatiu. Pamätajte, že najdôležitejším darčekom pre blížnych nie sú v prvom rade veci, ale naša fyzická blízkosť, záujem o nich, slúžiaca láska, ktorá napovie, čo treba urobiť v materiálnej oblasti. Nech nik v našom okolí netrpí núdzu, nech každý pocíti starostlivú lásku.
Drahí bratia a sestry, učme sa prehlbovať náš vzťah k Bohu. Nech je vždy taký silný, že Boh bude pretvárať a formovať všetky naše ostatné vzťahy. Nesmieme dopustiť, aby niektoré iné vzťahy oslabili ten najdôležitejší – náš vzťah k Bohu. Ježiš nás na to upozornil slovami: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26).
Modlime sa navzájom za seba, aby sme Adventné obdobie využili na trvalé upevnenie nášho vzťahu k Bohu, ktorý sa v Kristovi z lásky k nám stal človekom.
Požehnaný advent vám želajú

VAŠI BISKUPI
(KRÁTENÉ, UPRAVENÉ)
ilustračná Snímka: marek husovský
Páčilo sa :
0