2. decembra 2015
Čítaní: 140
František požehnal a povzbudil Afriku
Pápež František sa 25. novembra vydal na 11. apoštolskú cestu. Na pôdu Afriky prvý raz vstúpil v hlavnom meste Kene, 4-miliónovom Nairobi, ktoré je súčasne najväčším mestom celej východnej Afriky. Z Kene sa vydal do Ugandy, kde si uctil ugandských mučeníkov pri príležitosti 50. výročia ich svätorečenia. V závere cesty v Stredoafrickej republike otvoril svätú bránu milosrdenstva.

Keňa: Mungu akubariki Kenya
Na medzinárodnom letisku Jomo Kenyatta, kde lietadlo po sedemhodinovom lete z Ríma pristálo pred 15. hodinou nášho času, Svätého Otca privítal prezident krajiny Uhuru Kenyatta, apoštolský nuncius v Keni, arcibiskup Nairobi a viacerí biskupi.
Františka v 45-miliónovej krajine nevítalo len 12 miliónov katolíkov; s obdivom sledovali návštevu pápeža takmer všetci. Témou číslo jeden sa stalo skromné auto, v ktorom sa viezol z letiska. „Naši politici by si do takého ani nesadli! Ten muž nepotrebuje nikomu nič dokazovať,“ komentoval jeden z prítomných, zvyknutý na drahé autá, upozorňujúce na status spoločenskej elity. František totiž prišiel do Kene v čase, keď korupcia v krajine prerástla do otvoreného multimiliónového rozkrádania; keď sa bohatstvo javí ako jediný dô­vod na rešpekt v spoločnosti a strach z opakujúcich sa teroristických útokov a medzikmeňového napätia ešte posilňujú štvavé reči politikov. V čase rastúcich obáv pri všetkých stretnutiach ľuďom opakoval: „Nebojte sa.“
Počas trojdňovej návštevy v Keni pridali silu Františkovým odkazom viaceré malé gestá. Napríklad, keď novinárovi, ktorý bol zvedavý, či sa neobáva o svoju bezpečnosť, odpovedal: „Jediné, čoho sa obávam, sú komáre.“ Dôvera ukrytá v tomto žartíku Keňanov potešila. Sú totiž „unavení“ z negatívnych správ vo svetových médiách, ktoré Keňu označujú za kolísku terorizmu pre niekoľko teroristických útokov v nedávnej minulosti.
Prvý príhovor mal Svätý Otec krátko po prílete v prezidentskom paláci. Poukázal na významné postavenie Kene v rámci Afriky, keď povedal: „Vašu skúsenosť vytvárania demokracie v mnohom zdieľajú viaceré ďalšie africké národy.“ Pripomenul aj bohatstvo prírodných krás Kene a vyzdvihol ochranársku kultúru Keňanov. V duchu svojej encykliky Laudato si’ dodal, že ochrana prírody má jasné prepojenie s budovaním spravodlivého a rovného spoločenského poriadku (porov. Laudato si’, 118). Pripomenul význam posilňovania demokracie, svornosti, tolerancie a úcty a dodal: „Skúsenosť ukazuje, že násilie, konflikt a terorizmus sa živia strachom, nedôverou a zúfalstvom rodiacim sa z chudoby a frustrácie.“  Už na tomto stretnutí poukázal na priepastnú nerovnosť v spoločnosti. „Od tých, ktorí mnoho dostali, sa bude mnoho žiadať.“ Na veľkú radosť prítomných zakončil svoj príhovor svahilským: „Mungu akubariki Kenya.“ (Boh žehnaj Keňu.)
Na programe druhého dňa Františkovej cesty v Keni bolo ako prvé medzináboženské a ekumenické stretnutie. Okrem iného na ňom povedal: „Príliš často sa mladí stávajú extrémistami v mene náboženstva, aby zasievali nesváry, aby zasievali strach a aby narúšali samotnú štruktúru našich spoločností.“ Náboženským lídrom zdôraznil dôležitosť presvedčenia, že Boh, ktorému slúžia, je Bohom pokoja.
Pred prvou svätou omšou na africkom kontinente, ktorú František slávil 26. novembra na priestranstve univerzity v Nairobi za evanjelizáciu národov, lialo celú noc. Napriek tomu prišlo do areálu univerzity a priľah­lých parkov takmer milión ľudí. Neodradilo ich blato, dážď, zima ani fakt, že doprava bola odstavená a na svätú omšu išli všetci – s výnimkou politikov a hodnostárov – peši v daždi; tešili sa, smiali, tancovali, spievali. Kľúčovými slovami vo Fran­tiš­kovej homílii boli solidarita, rodina, miestne tradície plné hodnôt, ktoré pomaly vytláča kultúra sebectva a konzumu. Ľudí vyzval, aby sa „postavili proti praktikám, ktoré posilňujú aroganciu, a proti kultúre korupcie“. Na záver dodal: „Buďte pevní vo viere! Nebojte sa, pretože patríte Pánovi.“ Tým citoval motto svojej apoštolskej náv­števy Kene.
V obsiahlom príhovore v centrále environmentálneho programu OSN (UNEP) Svätý Otec hovoril o klimatických zmenách a dôležitých protiopatreniach; o nutnosti venovať politickú pozornosť eliminácii malárie a tuberkulózy a zanedbaným sektorom tropickej medicíny, ale aj ničeniu prírodného bohatstva Afriky. Ako povedal, dedičstvo Afriky je aj de­dičstvom celého ľudstva a nelegálny obchod s diamantmi, drahými kameňmi, drahými kovmi, stavebným drevom i biologickým materiálom vrátane slonoviny živí aj politickú nestabilitu, organizovanú kriminalitu a terorizmus.
V piatok 27. novembra ráno zamieril pápež do farnosti sv. Jozefa Robotníka v slume Kangemi. V Nai­robi žije v provizórnych obydliach bez základnej sociálnej vybavenosti, bez ciest, škôl a nemocníc, športovísk a rekreačných miest až 55 percent obyvateľov. Pápežovi sa za všetkých prihovorila sr. Mary Kileenová, ktorá už takmer 40 rokov pracuje v slume Mukuru. Na jej práci s chudobnými sa podieľajú aj veriaci zo Slovenska, ktorí rozvojové projekty v Mukuru už 20 rokov podporujú cez kolednícku zbierku Dobrá novina. Sr. Mary pápežovi povedala: „Chudobní sú vďační za vaše požehnanie a na oplátku vám dávajú svoje. Ďakujeme za odvahu, ktorú táto návšteva dodáva chudobným. Veľmi ju potrebujú – najmä v zápasoch s bohatými developermi, ktorí bez hanby kradnú pozemky patriace školám v slumoch.“
Posledné hodiny v Keni strávil Svätý Otec s mladými. Na štadión Kasarani pricestovali z celej krajiny. V spontánnom prejave pápež prosil mladých, aby sa nedali zlákať „sladkým cukrom, zvaným korupcia“.
Po pápežovom odlete do Ugandy v rozhovoroch Keňanov najsilnejšie zaznievalo: „Dúfame, že naši politici počúvali a niečo sa od Františka naučili. Je to líder, ktorý slúži.“

 

Uganda:
Omukama Abawe Omukisa!
Uganda, ktorá je západným susedom Kene, bola prvou krajinou afrického kontinentu, ktorú kedy navštívil pápež. Stalo sa tak v roku 1969, keď do nej zavítal bl. Pavol VI. V roku 1993 ju navštívil aj sv. Ján Pavol II. František si túto bývalú britskú kolóniu, ktorá má v súčasnosti vyše 36 miliónov obyvateľov, zvolil za druhý cieľ svojej apoštolskej cesty. Po 80-minútovom lete z kenského Nairobi však 27. novembra nepristál v hlavnom meste Kampala, ale v administratívnom centre krajiny, v meste Entebbe.
Na letisku ho oficiálne privítal prezident republiky Yoweri Kagutu Museveni s manželkou a sprievodom pred nastúpenou čestnou gardou a jasajúci a tancujúci dav. Cieľ návštevy  – pripomenutie si 50. výročia svä­torečenia ugandských mučeníkov pápežom Pavlom VI. a vyjadrenie priateľstva, úcty a povzbudenia všet­kým obyvateľom Ugandy – Svätý Otec predstavil v úvodnom príhovore v konferenčnej sále prezidentského paláca. Pri tejto príležitosti nazval mučeníkov, tak katolíckych ako anglikánskych, opravdivými národnými hrdinami, ktorí pripomínajú, „akú významnú úlohu v kultúrnom, ekonomickom a politickom živote tejto krajiny zohrali a stále zohrávajú viera, morálna čestnosť a záväzok k všeobecnému dobru“. Dodal, že jeho náv­števa „má za cieľ aj upozorniť na Afriku ako celok, na prísľub, ktorý predstavuje, na jej nádeje, na jej zápasy a jej úspechy“. Osobitne vyzdvihol pohostinnosť krajiny voči utečencom.
Ďalší deň, 28. novembra, Svätý Otec navštívil najprv anglikánsku svätyňu v Namugongo. Slávnostne tam odkryl pamätnú tabuľu 23 anglikánskych mučeníkov, zabitých a mučených koncom 19. storočia. Pomedzi davy sa potom papamobilom presunul do tri kilometre vzdialenej národnej katolíckej svätyne, postavenej na mies­te, kde bol v roku 1886 spolu s 21 spoločníkmi upálený sv. Karol Lwanga. Svätyňu, do ktorej celý rok prúdia davy pútnikov, posvätil Pavol VI. v roku 1969 počas historicky prvej cesty pápeža do Afriky. František tam slávil votívnu svätú omšu k týmto mučeníkom pri príležitosti 50. výročia ich svätorečenia. Veriacich Ugandy vyzval, aby spomienku na mučeníkov uchovávali neustále živú. Homíliu zakončil slovami: „Nech ugandskí mučeníci spolu s Pannou Máriou, Matkou Cirkvi, orodujú za nás a nech Duch Svätý zapáli v nás oheň božskej lásky! Omukama Abawe Omukisa! Boh vás žehnaj!“
Na stretnutie v Namugongo sa Uganda chystala mesiace – upravovali sa plochy a príjazdové cesty. Už týždeň pred stretnutím prichádzali ľudia z rôznych častí Ugandy a nocovali na mieste až do sobotného rána. Očakávaná návšteva prinášala nadšenie, očakávania, ako aj biznis a zvýšenie bezpečnosti v okolí Kampaly a Entebbe. Ugandské spoločnosti prispeli k návšteve napríklad kúpou špeciálnych tričiek pre mládež na stretnutie s pápežom za 50 miliónov ugandských šilingov (asi 14-tisíc eur). S mladými sa František stretol na bývalom letisku Kololo v Kampale 28. novem­bra popoludní. Potom sa presunul do charitného domu Nalukolongo Bakateyamba’s Home. Prítomným sa prihovoril a požehnal ich. Napokon sa v katedrále stretol s kňazmi a rehoľníkmi. Prihovoril sa im spontánne, pričom im kládol na srdce „vernosť pamäti, vernosť vlastnému povolaniu, vernosť apoštolskej horlivosti“.

 

Stredoafrická republika: Zmierenie, odpustenie, láska a pokoj!
Do hlavného mesta Stredoafrickej republiky Bangui Svätý Otec dorazil 29. novembra krátko po 10. hodine. Po privítacej ceremónii na medzinárodnom letisku v Bangui ho čakala zdvorilostná návšteva v prezidentskom paláci s predstaviteľmi krajiny a diplomatickým zborom. Privítala ho prezidentka Catherine Samba--Panza, dočasne menovaná na prechodné obdobie, pretože krajina po troch rokoch občianskej vojny na riadne voľby ešte len čaká.
Dopoludnia Svätý Otec navštívil ešte utečenecký tábor v Bangui, kde je katolícka farnosť St. Sauveur, a na nunciatúre sa stretol s biskupským zborom. Popoludní navštívil evanjelickú teologickú fakultu (FATEB), kde sa prihovoril 400 zástupcom evanjelických spoločenstiev. Zameral sa najprv na stav krajiny: „Príliš dlho je váš ľud poznačený skúškami a násilím, ktoré spôsobujú mnohé utrpenie. To robí hlásanie evanjelia ešte nevyhnutnejším a urgentnejším,“ povedal Svätý Otec. Hovoril aj o tzv. ekumenizme krvi, keď všetky kresťanské spoločenstvá bez rozdielu znášajú následky násilia.
Neskôr popoludní Svätý Otec prišiel do Katedrály Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kde slávil Eucharistiu spolu s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami, pri ktorej slávnostne otvoril svätú bránu milosrdenstva. Pri tejto príležitosti okrem iného povedal: „Z tejto kated­rály by som chcel prostredníctvom vás pozdraviť všetkých Stredoafričanov, aj tých zranených životom. Nie­ktorí z nich sú možno zúfalí a nemajú už ani silu konať a očakávajú len almužnu. No ako apoštoli Peter a Ján, ktorí vystupovali do chrámu a ktorí pre chromého bedára nemali ani striebro ani zlato, prichádzam im ponúknuť silu a moc Boha, ktorá človeka uzdravuje, pozdvihuje a uschopňuje začať nový život, ,preplaviť sa na druhý breh‘ (porov. Lk 8, 22).“ V závere homílie Svätý Otec povedal: „Všetkým, ktorí používajú nespravodlivo zbrane tohto sveta, adresujem výzvu: Odložte tieto nástroje smrti; vyzbrojte sa radšej spravodlivosťou, láskou, milosrdenstvom, ktoré sú opravdivými zárukami pokoja. Kristovi učeníci, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky i laici zaangažovaní v tejto krajine s tak pôsobivým menom, ktorá leží v srdci Afriky a ktorá je pozvaná objaviť Pána ako pravý stred všetkého, čo je dobré! Vaším povolaním je stelesniť srdce Boha uprostred vašich spoluobčanov. Nech nás Pán všetkých urobí pevnými a ,bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými‘ (1 Sol 3, 13). Zmierenie, odpustenie, láska a pokoj! Amen.“
Večer sa Svätý Otec pred tou istou katedrálou stretol s mladými, zhromaždenými na modlitbovej vigílii, a niekoľkých z nich vyspovedal.
V programe posledného dňa apoštolskej cesty mal Svätý Otec ešte náv­števu mešity, stretnutie s moslim­skou komunitou a slávenie svätej omše na štadióne. Do Ríma odletel  popoludní 30. novembra.
 

Podľa: Danica Olexová, Keňa;
Tomáš Horváth, Uganda a –VRSK–
Spracovala: JANA MARTINKOVÁ
snímky: Profimedia.sk
Páčilo sa :
0