14. decembra 2003
Čítaní: 13
KN 50/2003 | Kultúra
Nad silou moci sila viery Anton Havlík: Lásku nemožno umlčať
Vydavateľstvo Oto Németh, Bratislava 2003

„Svet by bol plný neba, keby zatúžil milovať Boha.
Svet by bol fantastický, keby dal na Ježišovu lásku.
Šťastie je zhoda s vôľou Božou.”

Z myšlienok Jána Havlíka

Ak sa začítate do knihy Antona Havlíka Lásku nemožno umlčať s podtitulom Autentické rozprávanie o živote a utrpení môjho brata Jána, prekvapí vás, ako je možné prežiť toľko bezprávia a ponižovania ľudskej dôstojnosti v „civilizovanom” svete 20. storočia ako Ján Havlík, kandidát kňazstva v Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, a ako je možné napísať v podstate dokumentárnu prózu natoľko pútavo, že sa od nej dá len ťažko odtrhnúť, ako to dokázal jeho brat Anton. Vysvetlenie oboch javov nájdeme už v názve knihy, ktorá tvrdí, že láska je silnejšia než akákoľvek triedna nenávisť, je energiou duše, ktorá vie ľudské telo hrdo držať vzpriamené, a že nemožno fyzicky zlomiť, čo je zocelené duchom.
„Väčší dar už nemôže byť, ako darovať sa bez výhrad Bohu. Zveriť mu starosť o dušu i o telo. O nič iné neprosiť, len aby sa s nami diala Božia vôľa.” 
Skutočne, ako dramatický film sa pred očami čitateľa odvíja príbeh jedného z novodobých mučeníkov za vieru Jána Havlíka. Príbeh napísaný s láskou i s úžasom, že ľudstvo od čias ukrižovania Krista ako stelesnenia Lásky tak pramálo pokročilo v preciťovaní ľudskosti. Ešte aj v 2. polovici 20. storočia bol on i jeho novodobí učeníci a nasledovníci „odpísaní” režimom mimo občianskych práv a slobôd, boli označení za nepriateľov na úrovni vlastizrady. 
Dozvedáme sa o autentických udalostiach, ktoré Jána Havlíka formovali v detstve, o jeho ceste usmerňovanej vnútornou túžbou žiť svoje kresťanstvo v skutkoch lásky, milosrdenstva a nezištnosti. 
„Pane, prosím ťa, nech tvoje dary nájdu vždy ochotnú pôdu v mojom srdci pre svoje pôsobenie a nedovoľ, aby som sa ani v najmenšom nespreneveril v kresťanskom živote. Ak ma obdaríš svojou milosťou, budem dosť bohatý!” 
Ak iba čítame, aké boli prejavy zvrátenej komunistickej ideológie v „triednom zápase” s kresťanskou ideológiou, síce ustrnieme, ale keď sledujeme ich vplyv na životné osudy konkrétneho človeka, vinného iba tým, že vyznával silnejšiu moc než prírodné zákony a ústredný výbor komunistickej strany, zostaneme hlboko zasiahnutí. Sme akoby priamymi pozorovateľmi likvidácie reholí, politických procesov, vypočúvaní, fyzického trýznenia vo väzniciach a v pracovných táboroch. Ale sme svedkami i úžasného duchovného hrdinstva a sily vo viere - a hoci telo zasiahli neľudské podmienky, duch zostal nezlomený až do poslednej chvíle ich odluky.
Knihu vhodne dopĺňajú autentické materiály: fotografie a výpovede jeho spolubratov, priateľov či listy od sestier vincentiek. Duchovný profil J. Havlíka nám približuje výber z jeho myšlienok, postrehov, úvah.
Spolu s dôstojným pripomenutím osobnosti Jána Havlíka pripomeňme si a žime aj jeho odkaz: „Preblahoslavená Matka, Panna, keď vieš potešiť, daj mi - nerozkazujem, prosím - dar usmievať sa cez slzy, trpieť s láskou, denne sa obetovať s ochotou, byť ochotným na všetko, čo dobrotivý Pán chce so mnou urobiť.”
On sám vlastným životom dokázal platnosť svojho presvedčenia: „Svet potrebuje dobrých ľudí. Modlitbou urobíš veľa. Príkladom a dobrým slovom ešte viac...”
Nech jeho odkaz nepadne na skalnatú pôdu!

Eva Fordinálová
Páčilo sa :
0