13. decembra 2017
Čítaní: 140
KN 50/2017 | Vatikán
Apoštolská cesta do Ázie bola úspešná
Generálna audiencia 6. decembra bola prvá po návrate pápeža Františka z apoštolskej cesty v Ázii. Svätý Otec na nej pripomenul najvýraznejšie momenty cesty a zhrnul svoje zážitky so stručným zhodnotením.

 „Dnes by som chcel hovoriť o apoštolskej ceste, ktorú som vykonal v predošlých dňoch v Mjanmarsku a Bangladéši. Bol to jeden veľký Boží dar, a preto mu vzdávam vďaky za všetko, osobitne za stretnutia, ktoré som mohol uskutočniť. Úprimné „ďakujem“ chcem adresovať mjanmarskému a bangladéšskemu ľudu, ktorý mi ukázal veľkú vieru a prejavil veľkú náklonnosť: ďakujem!

Mjanmarsko

Je to po prvýkrát, čo Petrov nástupca navštívil Mjanmarsko, a stalo sa tak krátko po tom, ako boli nadviazané diplomatické vzťahy medzi touto krajinou a Svätou stolicou.

Aj v tomto prípade som chcel vyjadriť blízkosť Krista a jeho Cirkvi ľudu, ktorý trpel z dôvodu konfliktov a útlakov, a ktorý teraz pomaly kráča smerom k novému stavu slobody a pokoja. Je to ľud, v ktorom je hlboko zakorenené budhistické náboženstvo so svojimi duchovnými a etickými princípmi a kde sú kresťania prítomní ako malé stádo a kvas Božieho kráľovstva.

Túto živú a horlivú cirkev som mal potešenie utvrdiť vo viere a v jednote pri stretnutí s biskupmi krajiny a pri dvoch eucharistických sláveniach. Prvé sa konalo vo veľkom športovom areáli v centre Rangúnu a evanjelium toho dňa pripomenulo, že prenasledovania pre vieru v Ježiša sú pre jeho učeníkov niečo normálne, ako príležitosť na svedectvo, kde sa im však „ani vlas z hlavy nestratí“ (porov. Lk 21,12-19).

Druhá svätá omša, posledná aktivita návštevy Mjanmarska, bola venovaná mladým: ako znamenie nádeje a osobitný dar Panny Márie v katedrále nesúcej jej meno. Na tvárach týchto mladých, plných radosti, som videl budúcnosť Ázie. Budúcnosť patriacu nie tomu, kto konštruuje zbrane, ale tomu, kto zasieva bratstvo. Aj naďalej v znamení nádeje som požehnal základné kamene 16 kostolov, seminára a nunciatúry.

Okrem katolíckej komunity som mal možnosť stretnúť verejné autority Mjanmarska, povzbudzujúc úsilie o šírenie pokoja v krajine a vyjadrujúc pevnú nádej, že všetky rozličné zložky národa, bez výnimky, budú môcť spolupracovať pri tomto procese vo vzájomnej úcte.

Bangladéš

Po Mjanmarsku som sa vydal do Bangladéša, kde som ako prvé vzdal úctu mučeníkom boja za nezávislosť, a zároveň aj „Otcovi národa“. Populácia Bangladéša je drvivou väčšinou moslimského náboženstva, a tak moja návšteva – po stopách blahoslaveného Pavla VI. a svätého Jána Pavla II. – predstavovala ďalší krok v prospech úcty a dialógu medzi kresťanstvom a islamom.

Verejným predstaviteľom krajiny som pripomenul, že Svätá stolica už od začiatku podporovala vôľu bengálskeho ľudu konštituovať sa ako nezávislý národ, ako aj požiadavku, aby sa v ňom vždy chránila náboženská sloboda. Osobitne som chcel vyjadriť Bangladéšu solidaritu v jeho úsilí pomáhať utečencom Rohingom, masovo prúdiacim na jeho územie, kde už hustota obyvateľstva patrí medzi tie najvyššie na svete.

Svätá omša slávená v jednom historickom parku v Dháke bola obohatená vysviackou šestnástich kňazov, a toto bolo jednou z najvýznamnejších a najradostnejších udalostí cesty. Vskutku  ako v Bangladéši, tak aj v Mjanmarsku i v ďalších krajinách juhovýchodnej Ázie, vďaka Bohu, povolania nechýbajú, sú znamením živých komunít, kde zaznieva hlas Pána, ktorý povoláva nasledovať ho. Zdieľal som túto radosť s biskupmi Bangladéša a povzbudil som ich v ich veľkodušnej práci v prospech rodín, chudobných, v prospech vzdelávania, dialógu a sociálneho zmieru. A zdieľal som túto radosť s mnohými kňazmi, zasvätenými ženami a mužmi krajiny, ako aj so seminaristami, novickami a novicmi, v ktorých som videl ratolesti Cirkvi v tejto zemi.

V Dháke sme prežívali silný moment medzináboženského a ekumenického dialógu, ktorý mi dal príležitosť dať dôraz na otvorenosť srdca ako základ pre kultúru stretnutia, harmónie a pokoja. Okrem toho som navštívil „Dom Matky Terezy“, ktorý hostí mnohé siroty a osoby so znevýhodnením. Sestry tam podľa svojej charizmy každý deň žijú adoráciou a službou chudobnému a trpiacemu Kristovi. Je to jedno krásne svedectvo. Veľmi ďakujem týmto sestričkám.

Posledné podujatie bolo s mladými Bangladéšanmi. Bolo bohaté na svedectvá, spevy a tance. Bola to oslava, ktorá ukázala radosť evanjelia prijatého touto kultúrou; radosť zúrodnená obeťami mnohých misionárov, mnohých katechétov a kresťanských rodičov. Na stretnutí boli prítomní aj mladí moslimovia, ako aj mladí ďalších náboženstiev – znamenie nádeje pre Bangladéš, pre Áziu a pre celý svet.

-VRSK-
Páčilo sa :
0