13. decembra 2017
Čítaní: 101
KN 50/2017 | Bioetické fórum
Manipulácia s génmi je nebezpečná hra
Keď sa v máji 2001 v médiách objavili informácie o narodení prvých zdravých geneticky modifikovaných detí, vyvolalo to úžas i zdesenie. A súčasne aj búrlivú diskusiu o etike takéhoto počínania a otázky, kam až možno ďalej zájsť.

 V apríli 2016 sa jordánskym rodičom narodil chlapček menom Abrahim. O dieťati sa dozvedel celý svet z jediného dôvodu. Nieslo v sebe DNA troch ľudí. Matka chlapčeka bola nositeľkou génov Leighovho syndrómu, ojedinelého dedičného ochorenia, ktoré postihuje vyvíjajúci sa nervový systém. Keďže v minulosti už prišla o dve deti, ktoré tento gén zdedili, s manželom sa rozhodli situáciu riešiť inak a obísť pritom zákony. Obrátili sa na lekárov z New Yorku, zákrok sa však musel vykonať v Mexiku, kde legislatíva dovoľuje manipuláciu aj obchodovanie s ľudskými embryami ako s biologickým materiálom. V roku 2015 kontroverznú metódu umožňujúcu umelo počať dieťa s genetickou informáciou od troch ľudí schválila Veľká Británia.

 

 

 

Mitochondriálna náhrada

Ako je vôbec fyzicky možné mať troch rodičov naraz? „Princíp spočíva v tzv. mitochondriálnej náhrade v ľudskom embryu, ktorá sa dá uskutočniť technicky dvoma spôsobmi v rámci umelého oplodnenia. Pri prvom spôsobe sa z neoplodneného vajíčka matky vyberie jadro a vloží sa do vajíčka darkyne, z ktorého bolo jadro predtým odňaté. Potom dochádza k umelému oplodneniu otcovou spermiou,“ vysvetľuje morálny teológ Michal Vivoda s tým, že túto metódu použili aj pri dieťati spomínaného jordánskeho páru. „Druhou metódou je tzv. prvojadrový proces, pri ktorom sa vajíčko matky najskôr umelo oplodní otcovou spermiou. Z oplodneného vajíčka sa vyberie jadro, ktoré sa prenesie do zdravého oplodneného vajíčka darkyne, z ktorého bolo jadro predtým odňaté.“

Ako upozorňuje morálny teológ, pri každom umelom oplodnení dochádza k oplodneniu viacerých vajíčok, z ktorých sa pre ďalší vývoj vyberie to „najschopnejšie“ embryo. Ostatné sú určené na zmrazenie, na ďalší výskum, alebo sa jednoducho zničia. „Čo predstavuje najzásadnejšiu výhradu morálnej teológie voči umelému oplodneniu,“ hovorí Michal Vivoda. V prípade chlapčeka Abrahima sa z piatich umelo vytvorených embryí normálne vyvinulo len jedno.

 

Nepredvídateľný scenár

Zástancovia prelomovej technológie argumentujú, že matky by vďaka takejto manipulácii s ľudskými génmi neprenášali na svoje potomstvo možnú genetickú poruchu mitochondrií, ktorá by mohla spôsobiť napríklad vážne poruchy pečene, srdca, dystrofiu svalstva, cukrovku, sklerózu multiplex, či niektoré formy slepoty, hluchoty alebo epilepsie. Je to však v poriadku? „Pri oboch metódach ide o neoprávnenú manipuláciu s ľudskými embryami. Pri druhej metóde vždy prichádza k priamemu zničeniu druhého ľudského embrya, ktoré poskytlo zdravé mitochondrie, čo je vlastne priamy potrat. Zmena vykonaná na embryu je zárodočná, čo znamená, že zmeny budú pokračovať vďaka modifikovanému embryu aj v jeho vlastnom potomstve. Keďže riziká spojené s každou genetickou manipuláciou sú značné a ešte málo kontrolovateľné, nie je za súčasného stavu morálne prípustné konať tak, aby sa prípadné škody preniesli na potomstvo,“ upozorňuje morálny teológ a dodáva, že takúto zmenu nedovoľujú v súčasnosti ani platné medzinárodné predpisy. Dnes ešte nevieme odhadnúť všetky možné negatívne dôsledky, ktoré by nastali, ak by sa metóda zaviedla do bežnej praxe.

„Syn jordánskej matky je zdravý. Aj tak je však pod neustálym pozorovaním, nikto ešte nedokázal, či sa dedičná, alebo iná nepredvídaná choroba časom nerozvinie aj po takomto zásahu,“ myslí si morálny teológ.

Dieťa na objednávku

Michal Vivoda upozorňuje aj na ďalší problém, ktorým je teória eugeniky, teda odstránenie nevyhovujúcich génov v snahe vytvoriť lepšie ľudské bytosti. „V skutočnosti by vedci mohli šľachtiť ľudí na rovnakej úrovni, na akej v súčasnosti šľachtia rastliny a zvieratá. Zmeny v génoch podporujú eugenickú mentalitu a zavádzajú sociálne odsúvanie tých, ktorým chýba výnimočné nadanie či fyzické schopnosti. Protirečí to základnej pravde o rovnosti všetkých ľudských bytostí a princípu spravodlivosti.“

Ľudská dôstojnosť podľa neho nespočíva vo výnimočnosti fyzických alebo intelektuálnych vlastností, ale v stvorení človeka na Boží obraz. Takáto perspektíva zásahov by skôr či neskôr ohrozovala spoločné dobro a uprednostňovala by prevahu vôle niektorých nad slobodou ostatných. „Technológia umelého oplodnenia sa dá použiť nato, aby úplne pretvorila tvár rodičovstva. Situácia by mohla dospieť do štádia akéhosi dieťaťa na objednávku,“ zdôrazňuje morálny teológ.

Osobitnú úvahu si podľa neho zasluhuje hypotéza o aplikácii genetického inžinierstva s iným než terapeutickým cieľom. A to, s cieľom vylepšovať genetickú výbavu a vytvoriť tak akéhosi superčloveka.

„Cirkev svojím tvrdením o etickej neprijateľnosti zásahov tohto druhu, ktoré v sebe zahŕňajú nespravodlivú nadvládu človeka nad človekom, poukazuje aj na nevyhnutnosť vrátiť sa k starostlivosti o ľudské osoby a k výchove k prijímaniu ľudského života v jeho konkrétnej historickej konečnosti. Ľudská bytosť sa nemôže zúžiť na čisto materialistické chápanie, ktoré v sebe zahŕňa nie vždy opodstatnenú túžbu rodičov či jednotlivcov po potomstve, ba čo viac, po potomstve, ktorého fyzické vlastnosti by si sami vopred naprogramovali,“ uzatvára Michal Vivoda, odvolávajúc sa na Inštrukciu o niektorých otázkach bioetiky s názvom Dôstojnosť osoby (Dignitas personae), ktorú vydala v roku 2008 Kongregácia pre náuku viery.

 

 

Michal Vivoda

katolícky kňaz, odborný asistent na katedre morálnej teológie Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Marianna Bublavá
Páčilo sa :
0