13. decembra 2017
Čítaní: 94
KN 50/2017 | Téma
Marshallov plán pre kresťanov v Iraku
„Marshallov plán“, aj takto by sme mohli nazvať celosvetovú finančnú zbierku na obnovu zničených kresťanských domov v Iraku. Vďaka nej by sa väčšina miestnych kresťanov mohla vrátiť do svojej domoviny, na Ninivskú planinu.

 Pápežská nadácia ACN (Aid to the Church in Need), u nás známa ako Kirche in Not spustila globálnu kampaň „Z ruín k domovu“ a iniciovala koordinovanú pomoc kresťanom na Blízkom východe, v kolíske kresťanstva. Ide o zbierku na obnovu približne 12 000 domov na Ninivskej planine pre asi 95 000 ľudí. Plánuje počas nej vyzbierať po celom svete 250-miliónov dolárov. Do kampane sa prostredníctvom národnej kancelárie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi zapája aj Slovensko. Z tohto dôvodu navštívila v uplynulých dňoch našu krajinu rehoľná sestra z Kongregácie dcér Nepoškvrnenej Panny Márie, Larsa Anees Yousif Khazmee (34) z Iraku. Rehoľným menom sestra Rosemary momentálne pôsobí v severoirackom Erbile a je zároveň aj detskou lekárkou.

 

Pôvodní obyvatelia Ninivskej planiny

Kresťania sa na Ninivskej planine neobjavili náhodou. Sú to pôvodní obyvatelia tejto oblasti, ktorá sa spomína už v Starom zákone. S prvou evanjelizáciou zo strany apoštolov prijali kresťanstvo. „Žili sme na tomto území ešte pred príchodom islamu a iných náboženstiev“, uviedla sestra Rosemary. Na území s rozlohou 4 000 štvorcových kilometrov pôsobí Chaldejská katolícka cirkev, Sýrska katolícka cirkev a Sýrska pravoslávna cirkev. Najväčším mestom regiónu je Karakoš.

 

August 2014 - útek

Niekoľko dní v auguste 2014 bolo pre kresťanov z Ninivskej planiny osudných. Do oblasti prišiel ISIS – Islamský štát. „Keď prišli vojaci z ISIS postavili miestnych kresťanov pred štyri možnosti: konvertovať na islam; platiť daň za to, že tam môžu žiť; odísť okamžite preč s minimom vecí a štvrtou možnosťou bola smrť“ uvádza sestra Rosemary. Takáto situácia bola v Mosule, ale kresťania v dedinách a malých mestách v okolí vedeli, že ak si chcú zachrániť život, musia utiecť. Bojovníci ISIS totiž nedodržiavali žiadne dohody. „Ľudia utekali z miesta, kde sa nachádzali, či už boli v nemocnici, na ulici, alebo doma. A do ich domovov sa nasťahovali islamskí militanti“ dodáva sestra Rosemary. V priebehu pár dní okolo 150-tisíc kresťanov a členov iných náboženských menšín muselo utiecť doslova len v tom, čo mali na sebe a často uprostred noci. Dnes tam po ISIS a vojne ostali prakticky len ruiny. Škody sú obrovské. Iba v deviatich mestách, ktoré sa rozhodla pápežská nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi finančne podporiť pri obnove bolo poškodených, vypálených, alebo zničených 12 970 domov.

 

Z ruín k domovu

Vojna sa skončila. Kto sa však vráti do zničených domov, kde neostal často kameň na kameni? „Kresťanom z týchto miest nikto nedokáže dať žiadne záruky. Vracajú sa do situácie, kde nielen majú zničené domy, ale často im chýba zdravotná starostlivosť, chýba elektrina,“ poukazuje na zložitosť situácie sestra Rosemary. „Cirkev ako jediná zareagovala na túto situáciu. Samotný štát Irak nemá záujem na rozvíjaní oblasti, kde žijú kresťania. Môžeme povedať, že vláda nemá žiaden plán obnovy, ale zároveň nechce finančne pomáhať kresťanom v utečeneckých centrách. Cirkev túto obnovu naštartovala a týmto spôsobom sa snaží dať im nádej, že návrat je možný, snaží sa im pomôcť, aby mohli nejako začať“ uvádza mladá lekárka a rehoľníčka. Deje sa to rôznym spôsobom. Najskôr vznikli z miestnych obyvateľov skupiny dobrovoľníkov. Tí odišli do miest a dedín a zmapovali celú situáciu, stav jednotlivých budov. Takýmto spôsobom sa zapojili do obnovy. Miestni kresťania teda nie sú len prijímateľmi pomoci, ale sami sa snažia aktívne robiť čo sa dá, aby sa mohli vrátiť domov. Sú si ale vedomí, že bez pomoci zo zahraničia to nezvládnu. V súčasnosti tí, ktorí neodišli do zahraničia žijú v irackom Kurdistane v meste Erbil. „Posledné roky sa tam kresťania cítia bezpečne a Cirkev im platila náklady na základné ubytovanie a stravu. Pod základným ubytovaním si musíme predstaviť jednu miestnosť, v ktorej býva celá rodina. Takže to nie je žiaden luxus. A Cirkev platila prenájom týchto bytov. Dnes však už Cirkev nemá peniaze na platenie nájmov. Preto kresťania vidia, že nemajú iné východisko, len sa vrátiť do svojich domovov,“ dodáva sestra Rosemary.

Ako ďalej uviedla Cirkev ako jediná má záujem na tom, aby sa kresťania vrátili do svojich domovov. Aj preto vytvorila Pápežská nadácia ACN Komisiu pre rekonštrukciu Ninive, ktorej cieľom je obnova súkromných domov na Ninivskej planine. Ide o deväťčlenný orgán zložený zo šiestich členov zastupujúcich tri kresťanské cirkvi (Chaldejská katolícka cirkev, Sýrska katolícka cirkev a Sýrska ortodoxná cirkev) a z troch ďalších expertov (komunikácia, finančný manažment a reporting, interná koordinácia), s podporou miestnych architektov, inžinierov a stavebných firiem. Plán tu teda je, ale obnoví sa na týchto miestach základná medziľudská dôvera? V dedinách a mestách na Ninivskej planine väčšina obyvateľov bola kresťanská, žilo tam ale aj dosť moslimov. V tejto súvislosti rehoľníčka a lekárka v jednej osobe, sestra Rosemary zdôraznila, že „nie každý moslim je zlý“. „Odjakživa sme tu žili s moslimami, takže to nie je nová situácia. Samozrejme občas vznikne nejaký konflikt, ale nie je to pravidelné. Sú tu aj moslimovia, ktorí prísne dodržiavajú pravidlá svojho náboženstva a s nimi je niekedy spolunažívanie ťažšie. Ale ako som už uviedla, kresťanom nedokážeme nič garantovať, ani bezpečnosť“.

 

Koľko kresťanov sa chce vrátiť?

Z rozprávania sestry Rosemary cítiť veľkú vôľu, aby sa kresťania vrátili do svojich domovov, aby neodchádzali z Iraku. Vynára sa tu však logická otázka: chcú sa vôbec samotní kresťania vrátiť na Ninivskú planinu? „Je zložité uviesť presné čísla. Ale niekoľko stoviek rodín sa už vrátilo napríklad do mesta Karakoš a aj do menších dedín. V podstate často príde jeden - dvaja ľudia z rodiny, aby videli v akom stave sa nachádza ich dom a aby pripravili miesto aj pre ostatných členov rodiny“ uvádza sestra Rosemary. Do konca roka 2017 by sa do mesta Karakoš malo vrátiť zhruba 3 000 rodín. Prvých 1 000 rodín (asi 5 000 osôb) sa presídlilo späť do mesta už v lete roku 2017. Je to však len zlomok z pôvodnej populácie takmer 50 000 kresťanov, ktorí tam bývali do augusta 2014. Z ďalších údajov Pápežkej nadácie ACN vyplýva, že ona samotná doteraz podporila a zrealizovala opravu už 188 domov. V meste Karakoš prebieha oprava 404 domov a v dedine Bartella začali s rekonštrukciou 150 domov. A oprava jedného domu sa pohybuje vo výške od 5 800 do 10-tisíc eur. Zaujímavé sú aj údaje z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať pápežská nadácia, aby zistila koľko kresťanov je vôbec ochotných vrátiť sa do svojich domovov. Prieskumy boli dva, jeden v novembri 2016 a druhý vo februári 2017. Podľa zistení prvého prieskumu sa len 3,28% respondentov chcelo vrátiť do rodných miest a obcí. V tom čase bola bezpečnostná situácia na oslobodenom území stále krehká a naďalej prebiehali bojové operácie. V nadväzujúcom prieskume vo februári 2017 už 41% respondentov uviedlo, že sa chce vrátiť do rodného mesta alebo obce, a 46% uviedlo, že o tom uvažuje. Pápežská nadácia preto očakáva ďalší nárast tejto tendencie.

Bezpečnostná situácia je síce stále neistá a nikto nemôže zaručiť, že po opravení domov a návrate kresťanov znova nevypukne nejaký ozbrojený konflikt. Cirkev svojou aktivitou však dáva týmto ľuďom aspoň svetielko nádeje, že situácia bude ako-tak normálna.

 

Koľko je dnes kresťanov v Iraku?

Na túto otázku je dnes ťažké odpovedať. „Všetko sa to zmenilo vojnou v roku 2003“ uvádza sestra Rosemary. „Šitska väčšina chce odvtedy kontrolovať kresťanov, jezídov a ostatné menšiny. V oficiálnych dokumentoch môžeme uvádzať kresťanské náboženstvo, ale problém môže nastať pri deťoch miešaných párov, keď sa dieťa automaticky stáva moslimom. Ďalším príkladom nerovnakého prístupu sú kresťanské sviatky, keď ak chceme osláviť náš kresťanský sviatok, musíme si zobrať dovolenku, pretože je to inak pracovný deň.“ Situácia pre kresťanov nie je vôbec jednoduchá, čo dokresľujú aj odhady ich počtu. Presné čísla nie sú známe. Pred vypuknutím vojny v roku 2003 sa odhadoval počet kresťanov na 1 500 000. Dnes sa ich počet odhaduje iba na 300-tisíc. V tomto regióne sú kresťania pod tlakom prakticky neustále a silnejšie si to uvedomujú počas svojich sviatkov, akými sú napríklad Vianoce. „Neprežívame ich nejako veľkolepo, uvedomujeme si realitu v ktorej žijeme. Ako kresťanom nám zostáva láska. A ku kresťanskej láske aj k nepriateľom vychovávame naše deti.“

 

Ďakujem všetkým za akúkoľvek pomoc

Rehoľná sestra a lekárka Larsa Anees Yousif Khazmee (34) z Iraku je v v Európe prvýkrát a na Slovensko prišla na pozvanie národnej kancelárie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi. Ostala veľmi prekvapená, že v pre ňu neznámej krajine sú ľudia, ktorí chcú pomôcť irackým kresťanom a je za to veľmi vďačná. „Prajem Božie požehnanie všetkým na Slovensku, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli, alebo pomáhajú a podporujú túto iniciatívu Pápežskej nadácie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi.“

Ľudovít Malík
Páčilo sa :
0