30. decembra 2016
Čítaní: 345
KN 51-52/2016 | Rozhovor
Každej rodine prajem na Vianoce vnútorný pokoj
Rozprávať sa s niekým, kto žije svoju profesiu každú minútu každou bunkou svojho tela, je vždy podnetné a obohacujúce. Slovenský meteorológ Pavol Zaujec (48) patrí k týmto vzácnym ľuďom. Vo sviatočnom rozhovore pre Katolícke noviny prezradil, kedy vznikol jeho záujem o počasie, pred ktorými javmi v počasí má rešpekt, ale aj to, čo by si želal na Vianoce.

Počasie dnes veľa ľudí vníma ako dôležitú súčasť svojho života, vy sa mu však venujete profesionálne – je to pre vás už niečo ako životný štýl? Kedy vznikla vaša vášeň pre počasie?
V podstate už v mladom veku, keď som mal osem-deväť rokov, som začal sledovať najmä zimné situácie v počasí. Keďže bývam na Podunajskej nížine, kde je snehu málo - i keď starší ľudia vravia, že snehu bolo kedysi viac ako teraz a asi je na tom kúsok pravdy -, sneh ma fascinoval už ako malého druháčika-tretiačika na základnej škole. V zimných obdobiach som dokázal sledovať sneženie aj počas celej noci. Okolo rodinného domu na dedine sme mali urobené všelijaké chodníčky cez sneh, a keď snežilo, pomáhal som otcovi cez noc tak, že som aj niekoľkokrát zametal sneh, aby sa cez chodníčky dalo prejsť. Ako desať-jedenásťročný som si začal zapisovať do zápisníkov teplotu vzduchu - priemerné denné teploty, potom som si všímal letné obdobie a zrážky - dážď, koľko naprší. Ako svoj prvý zrážkomer som použil dvojdecový pohár, ktorý som dal na dvor. Matematika ma bavila odmalička, a tak som si podľa priemeru pohára, skúmavky, ktorú mi doniesla sestra, a ociachovaného dreveného hranolčeka prerátal, koľko milimetrov zrážok spadlo.

 

Vtedy sa nedali kúpiť meteostanice, takže teplomer ste mali namontovaný na okne asi ako azda každý?
Áno, samozrejme, teplotu som meral na okne. Už vtedy som napodiv bol dosť rozumný, aby som vedel, že teplomer nemôžete mať na svetovej strane, kde svieti slnko, lebo slniečko ovplyvňuje teplotu, ale v chládku. Aj meteorologické búdky majú dvierka nasmerované presne na sever a sú zabalené do bielych krytov, lebo biela farba má najväčšiu odrazivosť slnečných lúčov. Ja som mal teplomer na severnej strane domu namontovaný k oknu, ale na druhej strane čo najďalej od okna, lebo som vedel, že dom je teleso a ohrieva teplomer. Keď som sa dozvedel, že štandardné umiestnenie teplomera má byť vo výške dvoch metrov, brat mi ho premontoval z výšky 1,6 metra, lebo predsa som nemohol mať k dispozícii nesprávne údaje teploty. Kým som bol nižší, pozeral som sa na teplomer šikmo, ale keď sa pozeráte odspodu, teplota sa vám zdá vyššia, no ja som videl radšej nižšiu teplotu, a tak som sa pozeral na teplomer z výšky.

 

Teda z ročných období máte najradšej zimu?
Bolo to tak dlhé roky, ale čím je človek starší, vnímam to trochu inak. Jednak primerane teplejšie počasie je lepšie pre ľudský organizmus a tiež sa na to pozerám pragmaticky z hľadiska nákladov na vykurovanie. A keďže šoférujem desiaty-jedenásty rok, mám rešpekt pred zimou, lebo v každej zimnej situácii je šoférovanie náročné, zvlášť v Bratislave a osobitne v tomto období. Z týchto pohľadov po tuhej zime už ani netúžim, ale keď je krásna zimná idylka, krásne biele Vianoce a som tri-štyri dni doma, to je úžasné, to ma fascinuje.

 

Azda každé dieťa zaujímajú snehové vločky, ich vzhľad a štruktúra. Zaujímali v tomto smere aj vás?
Mňa zaujímali snehové vločky, keď padali, a najviac ma zaujímali, keď padali čo najhustejšie a čo najdlhšie.

 

Aj čo najväčšie?
Z hľadiska štruktúry som sa im nevenoval, len som chcel, aby ich padalo veľmi veľa a veľmi husto, a najmä aby mrzlo, aby sa vytvárala snehová pokrývka. Veľké vločky - „mačacie hlavy“ vznikajú vtedy, keď sa otepľuje; preto som bol z nich smutný, lebo som vedel, že je to znak oteplenia a sneh sa roztopí.

 

Ako ste merali v detskom veku vietor?
Vietor som nemeral, nemal som na to prístroj, ale podľa prúdiaceho vzduchu, respektíve prevládajúcich smerov, ktoré sú u nás buď juhovýchodný alebo severozápadný, som už ako chlapec vedel, odkiaľ a ako fúka. Postupne som si to dával aj do takej roviny, či postupuje nejaký front alebo sme v oblasti vysokého tlaku vzduchu, ktorý prináša v daných ročných obdobiach toto a toto. V tom čase som však nemal prístup k nijakým odborným materiálom, jediné, čo bolo, bola Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, kde som pravidelne sledoval počasie. Presne si pamätám, že o 18.25 som v Slovenskom rozhlase počúval reláciu o celkovej poveternostnej situácii u nás. Toto všetko som si vypočul a podľa toho som si dával informácie do súvisu, ako by sa počasie mohlo vyvíjať. Súčasná éra poskytuje obrovské množstvo ďalších zdrojov informácií - čo by som za to ako chlapec dal! Neviem, čo všetko by som už mal doma vybudované. (Úsmev.) No vtedy som sa musel uskromniť so základnými informáciami.
Dnes, s tými informáciami a vedomosťami, ktoré máte, vám stačí vyjsť na priedomie a viete, ako bude na druhý deň?
Jasné, že nie. No keď vyjdem von alebo sa pozriem z okna, viem na najbližšie obdobie niekoľkých hodín povedať, ako sa bude vyvíjať situácia. Ale len z toho, žeby som vyšiel von a podľa toho predpovedal, aké deje sa budú odohrávať v atmosfére na druhý–tretí deň, tak toto nedokážem - taký dokonalý nie som a, myslím si, že ani nikto na svete.

 

Ak nie ste v práci, stále priebežne sledujete počasie?
Vnímam ho stále, aj teraz, keď sa rozprávame; aj keď cestujem autom, aj na dovolenke. Počasie vnímam permanentne, hoci o tom nehovorím. Viem si veľmi rýchlo odvodiť, aká je teplota, bez toho, aby som mal pri sebe teplomer. Väčšinou triafam presne, mám odchýlku jeden-dva stupne. Učím aj mladších kolegov, aby sa to snažili tak vnímať.
Aké prístroje vám doma už ako profesionálnemu meteorológovi pribudli? Určite už nemeriate zrážky dvojdecovým pohárom.
Čo sa týka mojich novodobých dejín domáceho sledovania počasia, po skončení vysokej školy už ako zamestnanec SHMÚ, kde pracujem od augusta 1992, mám doma zrážkomernú stanicu. Na Slovensku je niekoľko stovák dobrovoľných pozorovateľov zrážok, k nim patrím aj ja. Každý mesiac robíme výkazy, ako sa počas mesiaca u nás vyvíjali zrážky, a každý mesiac to potom odovzdávame do SHMÚ, kde sa tieto údaje dávajú do databázy. Sú to informácie pre históriu a najmä na klimatologické účely.
Tiež som rád, že sa podarilo v mojej záhradke pri dome už pred vyše rokom nainštalovať automatickú zrážkomernú stanicu; a takýchto automatických zrážkomerných staníc je na Slovensku niekoľko desiatok. Stavali sa v rámci protipovodňového varovného systému a som rád, že som jeho súčasťou. Aj teraz vám viem presne povedať, či sa v mojej záhradke v mojej rodnej obci vyskytujú zrážky a ak áno, aké množstvo spadlo za hodinu, dve a viac. Automatický systém distribuuje údaje do centrály, kde sú spracované a kolegovia v prevádzke vidia, koľko zrážok spadlo na týchto staniciach za hodinu, za šesť atď. Teraz je to veľmi aktuálne. Súčasne mám informáciu aj o aktuálnej teplote.

 

Máte okrem zrážkomernej stanice v záhradke aj nejaký strom alebo zeleninu?
Samozrejme, lebo záhradka je pomerne veľká, okolo desať árov. Mám tam pár desiatok koreňov viniča, vinohrad som zdedil po otcovi, sú tam rôzne odrody od skorých po neskoré. Tento rok bol problém s viničom, lebo koncom apríla boli dve-tri noci pomerne silných mrazov, takže vinič bol zamrznutý, doslova zhorený; potom sa prebral, no úroda bola výrazne nižšia. Okrem viniča mám v záhrade jablone a pestujem bežné veci – cibuľu, mrkvu, petržlen, papriku, rajčiaky, zemiaky, trochu lahôdkovej kukurice– po troške v rámci domácnosti.

 

Neraz ľudia veľmi ťažko vnímajú predpoveď počasia, ktorá nie je priaznivá, týka sa to najmä búrok, silného vetra, dlhotrvajúceho dažďa, veľkého množstva snehu, poľadovice. Na divákov veľmi pôsobí samotný prejav a podanie predpovede vrátane výstrah, aby ich čo najlepšie pochopili. Čo je v tomto smere pre vás základom a prioritou?
Pokiaľ ide o nebezpečné javy v počasí, náš odbor sa volá odbor meteorologických predpovedí a výstrah. Výstrahy sú vlastne upozornenia na nebezpečné javy, ktoré v počasí vznikajú. Pravdaže, v každom období sú rôzne nebezpečné javy. V letnom polroku sú to väčšinou búrky, prípadne silný vietor, krupobitie, na jeseň sú to hmly, v zimnom období sneženie, trvalé zrážky, veľké zrážky, poľadovice a silný vietor – ten je pomerne nebezpečný v každom období. Mnoho týchto javov je nebezpečných z hľadiska dopravy, ale sú aj také javy, ktoré môžu ohrozovať priamo obydlia, keď pri zrážkach vznikajú povodne zasahujúce širšie oblasti. Preto treba brať niektoré veci vážne a my sa ich aj snažíme podať vážne, ťažko sa na obrazovke usmieva pri výstrahách. Dôležité je najmä vystihnúť nebezpečenstvá a upozorniť ľudí, v ktorej oblasti a v ktorom čase sa môže niečo udiať. Pokiaľ je počasie pokojné a pohodové, teda relatívne sa nič nedeje; ale pokiaľ vidíme nejaké nebezpečenstvo, treba to povedať. Osobne to vnímam ako pomocné podanie ruky, keď poviem - vodiči, pozor, zajtra bude na cestách poľadovica. Ja to tak beriem a, myslím si, že aj kolegovia to tak berú. Žiaľ, mnoho ľudí je nepoučiteľných a napriek všetkému sadajú za volant a ponáhľajú sa, pričom tvrdia, že nemôžu nič odložiť na neskôr, lebo nič nestihnú a zajtra by bolo už neskoro. Veď i v bežnom živote v hocijakej oblasti, keď upozorníte ľudí, aby niečo nerobili, lebo sa im môže stať niečo zlé - je to podľa mňa zmysluplná činnosť. Ak ľudí upozorňujeme, aby boli ostražití napríklad pri poľadovici, máme na zreteli zdravie a ľudské životy, lebo každý ľudský život má nevyčísliteľnú hodnotu.

 

Pred čím – čo sa týka počasia - máte rešpekt?
Pred všetkými nebezpečnými javmi v počasí. Voľakedy mi nevadilo prakticky nič. V súčasnosti napríklad nemám rád silný vietor a tiež sneženie, keď mám ísť 80 km autom do služby.

 

Ako ste reagovali vy a vaši kolegovia na ponuku predpovedať počasie pre RTVS?
Som vďačný televízii a vedeniu SHMÚ, že sa po dlhých rokoch podarilo to, že od decembra 2013 existuje relácia, kde môžu vo verejnoprávnom médiu predpoveď počasia prezentovať odborníci - meteorológovia. To tu po revolúcii dlhé roky nebolo. Mojím vzorom – v detskom veku, ale aj neskôr - bol Jozef Iľko, ktorý mi dával ako kolega rady do života ohľadom počasia. Vážim si ho ako meteorológa i človeka, lebo som s ním mal z profesionálneho i ľudského hľadiska veľmi dobrý vzťah.

 

Keď ste sa ako chlapec pozerali na televíznu predpoveď počasia, napadlo vám, že raz by ste mohli byť v tejto pozícii aj vy?
Obaja rodičia vedeli, že ma to baví a vraveli mi - neboj sa, raz sa možno aj ty dožiješ toho, že budeš vystupovať v televízii. A ja som mal detský sen, že by som chcel raz v Slovenskej televízii vystupovať. Keď sa po revolúcii všetko otvorilo, vrátane mediálneho priestoru, vznikali najmä v Bratislavskom regióne televízie ako Luna či VTV, kde som mal už nejaké vystúpenia. Po rokovaniach verejnoprávnej Slovenskej televízie a SHMÚ pred štyrmi rokmi nás pozvali na dve kolá kastingov, z ktorých si vybrali štyroch-piatich meteorológov. Pri prvej relácii ma mrzelo, že rodičia sa toho nedožili a už ma nemohli vidieť, ale určite ma sledovali zhora. Prvá relácia patrila im - za všetko, čo pre mňa v živote urobili.

 

Prináša vám radosť, keď sú ľudia spokojní s predpoveďou počasia? Sledujete sa s kolegami?
Sledujem kolegov, ale mojou túžbou nie je nejaká súťaž; a keď ich nepochválim, rozhodne ich nebudem haniť. Všetko je v rámci dobrých kolegiálnych vzťahov. Neberiem to ako moju osobnú prezentáciu, ale ako tímovú prácu a to, že zastupujeme SHMÚ. Nie ja som na prvom mieste, ale to, že reprezentujem našu inštitúciu. Snažím sa na obrazovke vystupovať tak, aby táto reprezentácia SHMÚ bola čo najlepšia.

 

Otázky o počasí vo vzájomnej medziľudskej komunikácii – kratšej či dlhšej - už nie sú len frázou, ale faktom, na ktorom nám záleží. Hovoríme, že meteorológovia mali pravdu, nemali pravdu. Na aké dlhé obdobie dopredu možno počasie predpovedať spoľahlivo a pravdivo? Viete predpovedať počasie na tohtoročné Vianoce?
Každý normálne zmýšľajúci človek vie, že počasie vytvárajú  deje v atmosfére, čo je veľmi náročná a komplikovaná fyzika, ktorá sa odohráva na každom mieste v každej chvíli vo veľkej hrúbke atmosféry atď. – a to všetko vplýva na to, ako kde bude. Z tohto dôvodu je nemožné – nielen dnes, ale aj v budúcnosti, aby sme dokázali robiť reálne, objektívne a na niečom podložené prognózy na mesiac alebo sezónu. To je nezmysel z hľadiska toho, že tie deje sú také komplikované, že smerom dopredu vzniká čoraz viac neurčitostí; a čím väčšia neurčitosť vzniká, tým je na nejaké obdobie dopredu väčší rozptyl, aké počasie by mohlo byť. My v strednej Európe nie sme oblasťou, žeby sme mali v ktoromkoľvek ročnom období ustálenú situáciu. Iste, aj tu sa opakujú štyri ročné obdobia, ale vieme zo života i zo skúseností, že napríklad v zime zažijeme aj tri ročné obdobia – jar, jeseň i zimu. Takisto v lete sa môžu napríklad vyskytnúť hmly či prízemné mrazy. Aby bola predpoveď reálna a mala výpovednú hodnotu, na týždeň dopredu má nejakú váhu. Sú však obdobia, keď dokážeme vzhľadom na situáciu – v lete skôr ako v zime, urobiť predpoveď na vari dva týždne dopredu. Ale nedá sa to spraviť tak, že nám niekto zavolá a chce vedieť, aké bude počasie o dva týždne v danej oblasti Slovenska, lebo tam má svadbu. Pri tvorbe búrok, ktorá vzniká v priebehu niekoľkých minút či niekoľkých desiatok minút, je to nepredpovedateľné.

 

Počasie je oblasť, ktorou sa ľudstvo zaoberá tisícročia. Čo vás najviac z pradávnej histórie meteorológie doteraz prekvapilo? A ktorý vedec vás najviac zaujal, respektív, ktorý objav na vás robí doteraz najväčší dojem?
Nerozmýšľal som takto o histórii; ja sa na to pozerám tak, že všetko okolo nás, celá príroda, počasie, vrátane Slnka, Mesiaca a všetkého, čo nás ovplyvňuje, sú neuveriteľne presne „skonštruované“ povedzme „hodiny“ a všetko do seba zapadá. Sú v tom, pravdaže, občasné výbuchy, ako keď vybuchujú sopky, a to sú tornáda, víchry, veľké vlny a podobne, ktoré zabíjajú a ničia domovy. Žiadny vedec však nepríde na to, prečo je to také dokonalé. Pri skúmaní tejto dokonalosti sa mnohí vedci stali veriacimi a povedali, že čím viac poznali, tým viac zistili, že nepoznajú.
Nemám vedca, ktorý by ma vyslovene ohúril; keď niekto niečo vymyslel, je to paráda, ale, myslím si, že nad tou všetkou vedou, nad všetkými objavmi a nad všetkými ľudskými dokonalosťami je ešte niekto, kto to riadi ako absolútna Dokonalosť.

 

Hrozia spomínané tornáda aj nám na Slovensku?
Zriedkavo sa tornáda vyskytujú aj u nás na Slovensku.
Našťastie ich ničivé účinky sú minimálne a verím , že ani v budúcnosti sa to výraznejšie nezmení. Geografické podmienky v strednej Európe sú proti tomu, aby sa tu vyskytovali také ničivé tornáda, aké bývajú napríklad v USA.
 V Slovenskom hydrometeorologickom ústave vediete odbor meteorologických predpovedí a výstrah. Keďže počasie nemá voľno, nemáte ho ani vy?
Na našom odbore pracuje dvanásť ľudí, s nadsádzkou hovorím, že mám „dvanásť apoštolov“ v nepretržitej prevádzke, lebo atmosféra žije 24 hodín denne, preto nemôžeme v noci ani cez víkendy odpočívať. Náš odbor – hlavne keď sa niečo v počasí deje – prichádza najviac do kontaktu s médiami; nás sa novinári pýtajú, čo sa deje, prečo sa to deje a ako dlho to bude trvať.

 

Čo máte najradšej na Vianociach a aké Vianoce by ste si priali?
Ako chlapec som mal na Vianociach najradšej darčeky. A tiež vianočné oblátky, vyprážaného kapra a celkovú atmosféru na Štedrý deň. Trošičku sa to však vekom mení. Tu by som chcel zdôrazniť myšlienku pokoja. Kedysi na Štedrý deň neprešlo cez dedinu ani jedno auto, ale dnes je to inak. Na Štedrý deň bol každý človek doma, dal pokoj „zbraniam“, teda autu a obchodom. Privítal by som, keby nastal vonkajší pokoj a úplne úžasné by bolo, keby bol vnútorný pokoj v každej rodine. A pre nás na nížine by som si želal desať-pätnásť centimetrov snehu a k tomu dva-tri stupne pod nulou.


ZUZANA ARTIMOVÁ
Páčilo sa :
2