28. decembra 2017
Čítaní: 71
KN 51-52/2017 | Rozhovor
Sám seba nepočúvam rád
Herec a recitátor DUŠAN JAMRICH nahovoril tento rok najnovšiu audioknihu Spolku svätého Vojtecha – román Rozvod od Pierra Muricea. S hercom sme sa stretli pred Vianocami a porozprávali o tom, ako sa mu audiokniha nahrávala.

 Ako sa vám pracovalo na nahrávaní audioknihy Rozvod? Ktorá pasáž na vás zapôsobila najviac?

Nahrávalo sa v priestoroch televízie Lux, kam chodím veľmi rád, pretože je to príjemné a profesionálne prostredie. Silná je v Rozvode najmä pasáž zomierania jednej z postáv, ale aj moment, keď Ján objavuje hračky vo výklade veľkého obchodu. (Dušan Jamrich číta úryvok z diela) „Mamička, toľko krásnych vecí som videl – koníčky, ťavy, zajačiky, vojakov. A pestúnka mi ukázala aj strýčka Silvestra. Aj malé dieťatko – takéto, mamička – také bolo krásne. A akýsi pán stál pri ňom v dlhých šatách a s palicou v ruke, aj nejaká veľmi krásna pani, ktorá mala závoj a podobala sa na teba, mamička, a takto robila – maličký zopäl rúčky – A aj kravička tam bola, aj oslík, aj veľa barančekov. Pestúnka povedala, že je to malý Ježiš v jasliach. Mamička, zaprosil malý Ján, kúp mi toho malého Ježiša v jasliach. Kúpiš, mamička?“

 

Román autora Pierra Muricea je najmä o tom, že Boh si nájde cestu naspäť k človeku, aj keď sa ten od neho vzdiali. Funguje to tak v živote?

Skôr si myslím, že to človek si nájde cestu naspäť k Bohu. Kľúčová otázka, ktorú dielo kladie, je tá, či je potrebný Boh. Jedna z postáv, ktorá neverí, sa k nemu postupne prepracuje. Nielen cez rozličné diskusie, ale aj s prispením dieťaťa, malého Jána. Tento proces hľadania a nájdenia viery u niekoho prebehne, u iného nie. Návodom na to, čo je morálne, by malo byt Desať Božích prikázaní. Osobne nemám veľmi rád akúsi slepú vieru bez racia.

 

Téma rozpadu rodín je veľmi citlivá a čoraz aktuálnejšia. Myslíte si, že ľudia majú v porovnaní s minulosťou menšiu ochotu bojovať za vzťahy?

Nemyslím si, že ide o menšiu ochotu. Skôr sa zmenili konvencie a obyčaje a ľudia akoby nemali potrebu spolu ostávať, ak majú pocit, že ich vzťah nie je dobrý. Tí dvaja sa pritom rozhodli byť spolu „v dobrom aj v zlom“. Vydržať – to je najťažšie.  

 

Praje súčasná „rýchla doba“ plnohodnotným vzťahom?

Ale áno, praje. Všetko závisí od jednotlivca, respektíve od dvojíc, ako si to v živote usporiadajú. Problém je, že o plnohodnotných vzťahoch sa v médiách málo hovorí. Bulvár zaujímajú najmä škandály.

 

Akým spôsobom sa pripravujete, keď idete nahrávať audioknihu?

Text si musím nahlas prečítať dva až trikrát; v prípade Homérovej Iliady a Odysey, ktoré mali asi 37-tisíc veršov, to bolo štyrikrát. Niekedy aj kričím, ak treba, a susedia si myslia, že sa doma hádame (úsmev). Ak sa vopred pripravíte a nečítate text prvýkrát, samotné nahrávanie je už jednoduché.

 

Máte pri čítaní diela za účelom nahrávania audioknihy pôžitok z literatúry?

Mimoriadne som sa zabával na svojej asi najobľúbenejšej knihe, ktorou je Majster a Margaréta od Michaila Bulgakova. Je tam nesmierne veľa humorných situácií, napríklad keď si namiesto Piláta dosadíte Stalina... Pri nahrávaní sme sa veľa nasmiali. Ak sa však pýtate na to, či sa na knihu sústredím ako herec alebo ako čitateľ respektíve poslucháč, nedá sa to oddeliť. Herec je rozprávač a poslucháč audioknihy je aktívny spolutvorca, len nemá text.

 

Vy sám počúvate audioknihy, alebo ste skôr za klasiku?

Priznám sa, že audioknihy nepreferujem, a už vôbec nie tie, ktoré som nahral, pretože sám seba nepočúvam rád. Nie som ani fanúšikom kníh v tablete.

 

Urobí vám radosť, keď dostanete pod stromček knihu?

Knihy dostávam pod stromček vždy a najradšej som, keď je to z oblasti literatúry faktu. Ale to už Ježiško vie (úsmev).

 

Čím sú pre vás Vianoce? Ako ich prežívate?

Vianoce sú najkrajšie dni v roku, hoci v hereckej brandži  sú často spojené s predstaveniami. Patrí k nim klasika – stromček, teplo domova, kapustnica, šalát, oblátky, med, cesnak a opekance s makom. Čas radosti, veselosti. Samozrejme, návšteva kostola. A žiadne petardy a delobuchy.   

Je to predsa tichá noc. Noc rozjímania a pokory. A vďaky za to, že žijeme práve tu a nie niekde inde.

 

Vizitka:

Dušan Jamrich (71) sa narodil v Bratislave, kde absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole muzických umení. Na scéne činohry Slovenského národného divadla (SND) stvárnil niekoľko postáv už počas štúdia. Stálym členom súboru sa stal po absolvovaní Divadelnej fakulty a ostal ním do roku 1991, keď sa stal riaditeľom divadla. Od roku 1999 pôsobil v SND vo funkcii generálneho riaditeľa v roku 2002 sa stal viceprezidentom medzinárodnej organizácie ETC (Európska divadelná konvencia), ktorá združuje divadlá z 22 krajín Európy.

     Známy je nielen ako divadelný a filmový herec, ale aj ako recitátor. Svoj výnimočný hlas prepožičal aj kultovým filmovým hviezdam. Slovenskému divákovi sa prihovára z obrazoviek napríklad ako Tomy Lee Jones či Gene Hackman. V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v rozvoji slovenského divadelníctva.

Marianna Bublavá, snímka: Erika Litváková
Páčilo sa :
0