14. februára 2018
Čítaní: 47
KN 7/2018 | Rozhovor
Inšpiruje nás svätý Martin z Tours
BRATISLAVSKÁ ARCIDIECÉZA OSLAVUJE OKRÚHLE VÝROČIE SVOJHO ZALOŽENIA. TO, ČO VATIKÁN ZAMÝŠĽAL UŽ PRED 40 ROKMI, SA STALO REALITOU VO FEBRUÁRI 2008. O ŽIVOTE ARCIDIECÉZY SME SA ROZPRÁVALI S JEJ ARCIBISKUPOM METROPOLITOM STANISLAVOM ZVOLENSKÝM (59)

Pred desiatimi rokmi vznikla Bratislavská arcidiecéza. Čo to znamenalo pre Katolícku cirkev na západnom Slovensku?Bola to citeľná zmena. Predtým sme žili na území arcidiecézy, ktorá mala vyše 400 farností. Svätý Otec Benedikt rozhodol, že do novej arcidiecézy bude patriť 121 farností. Vzniklo spoločenstvo veriacich, ktoré je menšie počtom, a tým sa vytvorili podmienky, aby mohol byť bližšie biskup s kňazmi, kňazi s biskupom, biskup s veriacimi a, naopak, aby biskup mohol lepšie poznať jednotlivé farnosti.

 
Aj to bol jeden z dôvodov delenia diecéz, aby biskup žil uprostred ľudí. Darí sa napĺňať tento cieľ?
Myslím si, že sa to darí, lebo už len z dôvodu, že má diecéza menšie územie, menší počet farností, tak som sa mohol ja sám a potom od marca 2012 aj s pomocou pomocného biskupa Jozefa Haľka dostať oveľa častejšie do farností a mohol som navštíviť aj spoločenstvá veriacich na fliálkach, kde predtým nikdy biskup nebol. Veriaci oceňujú možnosť stretnúť sa s biskupom, sú radi, keď biskup slávi svätú omšu v ich kostole, keď sa môžu s ním rozprávať.
 
A čo kňazi? Ako sa pozerali na rozdelenie diecézy? Ako to prijali a prijímajú?
Môžem iba sprostredkovať skúsenosti zo stretnutí s kňazmi Bratislavskej arcidiecézy. Prijímajú nové usporiadanie súhlasne a uvedomujú si jeho význam. Pre kňazov bolo zrejmé z dlhoročnej skúsenosti s veľmi veľkou arcidiecézou, že vytvorenie menších diecéz je krokom správnym smerom, že to môže len pomôcť spoločenstvu veriacich a vzájomným vzťahom medzi kňazmi a biskupom, že to umožní ľahšie pripravovať duchovné aktivity, ktoré zahŕňajú celú diecézu.
 
Bratislavská arcidiecéza je zároveň metropoliou. Mohli by ste vysvetliť, o čo ide?
Metropolia alebo cirkevná provincia je zoskupenie viacerých diecéz, medzi ktorými arcidiecéza, na čele ktorej stojí arcibiskup metropolita, požíva určitú prednosť. Na Slovensku máme dve rímskokatolícke metropolitné sídla v Bratislave a v Košiciach. Diecézy, ktoré sú združené do rímskokatolíckej cirkevnej provincie s metropolitným
sídlom v Bratislave, spolupracujú najzreteľnejšie v oblasti prípravy kandidátov na kňazstvo, lebo seminaristi zo všetkých diecéz našej takzvanej západnej rímskokatolíckej cirkevnej provincie sú formovaní v troch seminároch, ale študujú na tej istej Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte so sídlom v Bratislave.
 
Žilinská diecéza sa tvorila v podstate na zelenej lúke. Ako to bolo v prípade Bratislavskej arcidiecézy?
Svätá stolica povolila už v roku 1995 zmenu názvu z pôvodnej Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Tým dala jasne najavo, že to smeruje k tomu, aby aj v Bratislave bolo raz sídlo diecézy. A tento názov sa udomácnil aj v povedomí veriacich. Na druhej strane aj Bratislavská arcidiecéza a aj Žilinská diecéza sú vytvorené z dekanátov, ktoré už jestvovali v pôvodných diecézach, a tak sa dá povedať, že základná pastoračná štruktúra farností a dekanátov zostala nezmenená.
 
Diecéza je živým organizmom. Čím žila a čím žije dnes Bratislavská arcidiecéza?
Od počiatku jestvovania arcidiecézy sme si uvedomili, že naša katedrála, ktorá je zasvätená sv. Martinovi, biskupovi z Tours, nám ponúka nádherný životný príbeh svätého života, veľmi aktuálneho aj v súčasnosti. A to určilo jeden z rozmerov duchovného života v našej arcidiecéze. Je ním snaha napodobňovať patróna katedrály a arcidiecézy, sv. Martina. Od roku 2008 sa v našej arcidiecéze pri príležitosti slávnosti nášho patróna koná svätomartinská zbierka. Ako sa sv. Martin delil o svoj plášť, keď ako vojak dal časť svojho plášťa chudobnému človeku, tak sme sa aj my chceli a chceme deliť s niekým, kto je v núdzi. Usilujeme sa o to, aby výnosy svätomartinskej zbierky smerovali k niekomu mimo Bratislavskej arcidiecézy.
 
Kde všade išla podpora zo strany veriacich Bratislavskej arcidiecézy?
Ostatná zbierka z novembra 2017 vďaka skutočne veľkej štedrosti našich veriacich vyniesla sumu vyše 104-tisíc eur. A tieto fnancie poskytneme kresťanom z Iraku, ktorí potrebujú fnančnú podporu, aby si mohli obnoviť svoje zničené domy. V minulosti sme napríklad poskytli svätomartinskú zbierku na obnovu mosta, zničeného povodňou; školám, ktoré sa venujú zrakovo postihnutým deťom; komunite Cenacolo, ktorá sa venuje mladým ľuďom závislým od omamných a psychotropných látok; alebo Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, kde liečia deti z celého Slovenska; alebo aj na vybudovanie vykurovania pre ubytovňu pre bezdomovcov.
 
Na území každej diecézy žijú aj rehoľníci a rehoľníčky. Aký vzťah vládne medzi arcidiecézou a rehoľnými spoločenstvami?
Duchovné potreby veriacich na území našej arcidiecézy sú také veľké, že služba rehoľníkov a rehoľníčok na území Bratislavskej arcidiecézy je nenahraditeľná. Preto sme radi, že v našej arcidiecéze pôsobí pomerne veľký počet rehoľných spoločenstiev. Niekoľko diecéznych farností je zverených do duchovnej správy rehoľníkov, iní rehoľníci poskytujú duchovnú službu vo svojich rehoľných kostoloch. Na území Bratislavskej arcidiecézy máme cirkevné školy, ktorých zriaďovateľom sú rehoľné inštitúty; mnoho rehoľníčok má kánonickú misiu vyučovať náboženskú výchovu na školách. V našej arcidiecéze máme aj niekoľko domov, v ktorých bývajú staršie rehoľné sestry, ktorých prítomnosť, trpezlivosť a modlitby sú duchovným zázemím pre celé spoločenstvo veriacich a aj týmto spôsobom im za to ďakujem.
ĽUDOVÍT MALÍK
Snímka: Peter Zimen
Páčilo sa :
0