22. februára 2004
Čítaní: 29
KN 8/2004 | Rozhovor
Okom pápežovho spolupracovníka
Organizátor pápežských ciest Mons. RENATO BOCCARDO bol takpovediac „hlavným okom“ dozerajúcim na tretiu návštevu Jána Pavla II. na Slovensku. Energický a bystrý vymenil vo funkcii svojho oveľa staršieho skúseného kolegu kardinála Roberta Tucciho. Pri príležitosti ďakovnej púte Slovákov do Vatikánu stojí za to pripomenúť si postoje vatikánskeho pracovníka k pápežskej ceste na Slovensko.

• Mons. Boccardo, ste spokojný s treťou pápežskou cestou na Slovensko?
Zaiste. Návšteva prebehla zo všetkých stránok veľmi dobre. Začal by som organizáciou, ktorá je vždy veľkou výzvou, zdôraznil účasť veriacich Slovenska na stretnutiach s pápežom a vrúcnosť, s akou ho prijali, a nakoniec spomenul disciplinovanosť a zbožnosť účastníkov na týchto podujatiach.

• Vnímate jeho zdravotný stav ako súčasť jeho posolstva?
Verím, že je to tak. V tomto momente napĺňa svoje poslanie nástupcu svätého Petra aj prostredníctvom fyzického utrpenia a veľkej obety, ktorú musí prinášať. A všetci tomu rozumieme. Veď pre kohokoľvek je obmedzenie pohybu obetou. Som presvedčený, že pápež prináša svoje utrpenie pre dobro Cirkvi.

• Ste jedným z jeho najbližších spolupracovníkov. Čo Svätý Otec hovorí o Slovensku sám?
S návštevou je veľmi spokojný i s tým, ako ho prijímate. Ako som už povedal, a on sám to zdôraznil, oceňuje zbožnosť a sústredenosť zástupov veriacich, ktorí majú účasť na liturgických sláveniach. Ak si pripomenieme jeho predchádzajúce návštevy, pre pápeža to nie je nijaké prekvapenie. On sám hovorí: „Viem, aký je slovenský ľud.” Aj roky, ktoré prežil v Poľsku, mu umožnili spoznať vás.

• Čo podľa vás pápež Slovensku priniesol?
Zdá sa, že si osvojil tému, ktorú pre túto návštevu vybrali miestni biskupi. Na jednej strane zdôraznil veľkú tradíciu a bohatstvo slovenského ľudu, ktoré predstavuje jeho vernosť Kristovi a Cirkvi. Dar nových blahoslavených sa stáva výzvou pre Slovákov, aby sa nesnažili len o zachovanie tohto daru vernosti ako niečoho z minulosti, ale aby ju uskutočňovali a oživovali v každodennom živote. Je teda výzvou na misiu, byť v prítomnosti, v bežnom živote, v práci, rodine, v politike a administratíve hodnovernými svedkami úsilia a veľkého bohatstva zdedeného po predkoch.

• Dotknime sa apoštolských ciest Svätého Otca všeobecne. Ako sa taká návšteva pripravuje?
Každá cesta je odpoveďou na pozvanie Cirkvi a vlády danej krajiny. Pozvanie prichádza do Ríma, predstavia ho Svätému Otcovi, ktorý ho v zásade prijíma. Je presvedčený, že je integrálnou súčasťou jeho pastoračnej služby. Potom sa podľa agendy a kalendára ustáli dátum, oslovia sa cirkevné a štátne autority krajiny, komisia Svätej stolice navštívi krajinu, kde sa zúčastní na prípravných zasadnutiach, iná komisia navštívi konkrétne miesta, na ktoré má pápež prísť. Ďalej sa dohodne pápežova činnosť a návrh programu sa predostrie pápežovi na schválenie. Na miestach, kam Svätý Otec pôjde, sa začne s konkrétnymi organizačnými prípravami. Dohodnú sa 
trasy presunov, doprava, zabezpečenie miest pre ľudí, nevyhnutné stavby, ako napríklad pódium na slávenie svätej omše. Celá obsahová časť návštevy sa pripravuje v Ríme. Pritom sa berie ohľad na podnety, ktoré posielajú biskupi navštevovanej krajiny. Ide o otázku tém, ktoré môžu mať veľký význam pre život miestnej cirkvi, aby si Svätý Otec mohol pripraviť texty svojich príhovorov. Tie sa potom preložia do jazyka navštevovanej krajiny. Bezprostredná príprava Svätého Otca spočíva aj v jazykovej príprave. Lebo ako hovoril vždy na svojich cestách, „nie ľudia sa musia prispôsobiť mne, ale ja sa musím prispôsobiť im”. Preto si oživí znalosti jazyka, výslovnosť, čítanie textov, na ktoré sa sám podujíma. Tak sa príde až k dňu návštevy, keď sa všetko deje podľa programu v spolupráci tímov Svätej stolice a navštívenej krajiny.

• Keď sa vrátime k našej návšteve, ktorý moment sa vám vryl do pamäti a s čím ste boli nadmieru spokojný?
Už som povedal - liturgické slávnosti ľudu, kde mám možnosť vidieť Cirkev, ako sa modlí so svojimi pastiermi. Možno slávnosť v Banskej Bystrici na námestí pripomínajúcom chrám, ktorá bola veľmi sústredená. Opakujem však, že všetky sväté omše boli krásnymi slávnosťami, kde som mohol vidieť zhromaždených na oslavu Pána.

• A teraz k osobe Svätého Otca. Ako vyzerá jeho deň? 
Počas dní na apoštolskej nunciatúre Svätý Otec, ešte skôr ako začne svoj denný program (robí to tak aj v Ríme), trávi dlhý čas v modlitbe. Na nunciatúre v jeho byte je malé oratórium - kaplnka, kde sa pápež každé ráno, ešte predtým než vyjde, pohrúži na viac než hodinu do osobnej meditácie, aby sa duchovne pripravil na deň. Treba zdôrazniť, že cesty sú preňho púťami. Trávi ich v modlitbe. Aj pri presunoch v papamobile alebo aute vždy má v ruke ruženec. Povedal by som, že prechádza a zasieva modlitby pozdĺž ciest. Pretože svoje cesty interpretuje ako púte, začiatok vypĺňa modlitbou, počas dňa je na očiach verejnosti a večer po príchode domov venuje dlhý čas znova modlitbe, akoby chcel robiť akúsi syntézu dňa pred Pánom. Som presvedčený, že to je tajomstvo Jána Pavla II. Je to človek, ktorý žije pred Bohom a svoj deň napĺňa intenzívnou modlitbou.

• Čo možno povedať tým, ktorí tvrdia, že pápež je už mentálne slabý?
Povedal by som, že to, čo sme videli, hovorí o opaku. Pápež má svoje zdravotné limity, no vždy je duchom prítomný. Hovorí, a aj keď nevládze - ako sme to mohli vidieť počas návštevy -, vypýta si mikrofón a chce hovoriť.

Za rozhovor ďakujú

JAROSLAV BARBORÁK, MARIÁN GAVENDA Snímky: Marián Gavenda
Páčilo sa :
0