1. marca 2017
Čítaní: 270
KN 9/2017 | Téma
Kántrové dni sú príležitosťou na duchovnú obnovu
Často o nich počúvame pri čítaní farských oznamov, mnohí však nevedia, čo vlastne znamenajú. Zmyslom kántrov je predovšetkým pokánie a ďakovanie Bohu za to, čo sme od neho dostali

Katolícka cirkev vyhlasuje kántrové dni alebo kántry štyrikrát ročne – počas Pôstneho, Veľkonočného, Cezročného a Adventného obdobia. Keďže sa časovo prekrývajú s jednotlivými ročnými obdobiami, voláme ich tiež jarné, letné, jesenné a zimné. Ide vždy o trojicu dní – streda, piatok a sobota – pričom jeden z nich je záväzný. Čo je ich obsahom a k čomu nás zaväzujú?

 

Určujú ich konferencie biskupov
Podľa cirkevného Direktória počas kántrových dní „Cirkev prosí Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu a verejne ďakuje Bohu“. Čas a spôsob slávenia týchto dní určujú v rámci jednotlivých krajín biskupské konferencie po­dľa miestnych potrieb veriacich.
Konferencia biskupov Slovenska stanovila, že u nás sa v týždni po Prvej pôstnej nedeli slávia jarné kántrové dni, ktorých obsahom je príprava na pokánie a sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu. Letné kántrové dni pripadajú na týždeň pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého a modlíme sa počas nich za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania. V treťom septembrovom týždni po sviatku Povýšenia Svätého kríža v rámci jesenných kántrových dní ďakujeme za úrodu. Zimné kántrové dni v druhom adventnom týždni sú zasa zamerané na duchovnú obnovu rodín a modlitby za pokoj a spravodlivosť vo svete.
„Na Slovensku bolo príslušné usmernenie ku kántrovým dňom vydané 12. júla 1973 a zverejnené v Liturgickom obežníku I/1974. Každoročne sa uvádza aj v Direktóriu a od roku 1973 nedošlo k zmene. Počas týchto dní sa majú sláviť sväté omše s omšovými formulármi, ktoré prislúchajú k jednotlivým témam kántrových dní; vo svojich modlitbách by sme sa mali tiež zamerať na tieto úmysly. Zároveň sme pozvaní konať skutky kajúcnosti v rozličných formách,“ vysvetľuje Andrej Krivda z Liturgického inštitútu Teologickej fakulty KU v Košiciach.

 

Zmienka už v Starom zákone
Pôvod kántry treba podľa pastorálneho teológa Jozefa Korema hľadať v pôstnych dňoch kresťanov už v prvých storočiach kresťanstva. „Keď sa v 4. storočí zaviedol štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, mnohé dovtedy zaužívané pôsty sa zrušili. Pápež Lev Veľký (440 – 461) uviedol pre rímsku Cirkev trojdňový pôst trikrát v roku, a to v týždni pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého, v septembri a v decembri. Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni,“ objasňuje Jozef Korem.
Andrej Krivda dopĺňa: „Prvú zmienku nachádzame už v diele istého rímskeho klerika Pontia Maxima zo 4. storočia, kde sa spomína pôst konaný štyrikrát za rok. Ako dôvod týchto pôstov sa uvádza text z Knihy proroka Zachariáša: ,Toto hovorí Pán zástupov: Pôst štvrtého, pôst piateho, pôst siedmeho a pôst desiateho (mesiaca) bude pre Júdov dom plesaním, radosťou a veselou slávnosťou‘ (Zach 8, 19).“ Ďalším písomným svedectvom je podľa odborníka 25 kántrových kázní pápeža Leva Veľkého. „Z ich znenia možno usudzovať, že v jeho ére – 5. storočie – išlo o pevne zakorenenú prax. Pôst je teda rozvrhnutý do celého roku tak, že ho nachádzame v každom ročnom období, aby sme si tak v priebehu roka uvedomovali, že sa neustále potrebujeme očisťovať,“ spresňuje Andrej Krivda.
Dodáva, že decembrový pôst bol podľa Leva I.  zároveň aj poďakovaním sa za úrodu. Kántrový pôst sa končil v noci zo soboty na nedeľu slávnostnou vigíliou. „Od 6. storočia sa kántrové dni stali aj obľúbeným termínom kňazských svätení. Korene kántrových dní dnes bádatelia vidia hlavne v príslušných starozákonných pôst­nych predpisoch (spomínaný Zach 8, 19, ale napríklad aj Joel 2, 12 – 19). Sú prejavom osobitného asketického úsilia na začiatku štyroch ročných období a majú prispievať v priebehu roka k posväcovaniu človeka modlitbou, pôs­tom a almužnou,“ dopĺňa Andrej Krivda.

 

Z bezbrehej zábavy pôst
Kresťanské kántry možno považovať za odpoveď na starorímske oslavy siatia v decembri, žatvy v júni a vinobrania v septembri, ktoré boli dňami frivolnej zábavy a neviazanosti. Cirkev im dala náboženský rozmer tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti. Keďže pripadali na štyri ročné obdobia, volali sa aj kvatembrové (z lat. quattuor – štyri).

 

Každý podľa okolností
Na rozdiel od minulosti kántrové dni dnes nepatria medzi predpísané dni pokánia, hoci liturgická farba pri slávení svätej omše je fialová. Prísny pôst pre katolíkov latinského obradu platí len na Veľký piatok a na Popolcovú stredu. V ostatné piatky Cirkev odporúča zdržať sa mäsitých pokrmov alebo vykonať iný skutok kajúcnosti.
Kántry však môžu byť pre nás príležitosťou na štvrťročnú duchovnú obnovu. „Na naplnenie ich obsahu si každý z nás podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia alebo dobročinnej lásky, modlitbu, almužnu, ale aj dobrovoľný pôst, a to nielen od mäsa. Bolo by dobré, aby sme sa v týchto dňoch zúčastňovali na svätej omši a hlbšie prežili ich duchovný rozmer,“ odporúča Jozef Korem.

MARIANNA BUBLAVÁ
Páčilo sa :
1