1. marca 2017
Čítaní: 151
KN 9/2017 | Rozhovor
Ľudia v núdzi majú právo žiť dôstojne
Pamätáte si z detstva rozprávku Stolček, prestri sa? Pred dvoma rokmi sa o rozprávku s rovnomenným názvom pokúsili bratislavskí kapucíni. A podarilo sa. O zbierke trvanlivých potravín, o ľuďoch s veľkým srdcom, ale aj o práve každého z nás na dôstojnosť sme sa rozprávali s koordinátorom projektu Stolček, prestri sa Branislavom Fabom OFMCap (43).

Kto prišiel s myšlienkou potravinovej zbierky Stolček, prestri sa?
Ideu spolu s názvom sme prebrali od našich bratov vo Švajčiarsku, ktorí rozbehli zbierku trvanlivých potravín pomenovanú podľa známej rozprávky Tavolino Magico. Šlo však len o spúšťací projekt, ktorý sa postupne rozšíril na väčšiu pomoc. Aj náš Stolček, prestri sa je len podporná aktivita na väčšie dielo, pretože nechceme robiť iba charitu. Našou snahou je pracovať s ľuďmi, aby sa dokázali postaviť na vlastné nohy a dostať sa zo situácie, v ktorej sa ocitli.

 

O čo teda ide?
Od novembra 2014 prijímame od individuálnych darcov trvanlivé potraviny (olej, ryža, cestoviny, strukoviny, cukor, trvanlivé mlieko a iné), ktoré ľudia môžu priniesť každý pracovný deň medzi 16.00 a 20.00 hod. na vrátnicu kláštora kapucínov v Bratislave (medzi 18.00 – 18.30 hod. je prestávka na modlitby). Dobrovoľníci potom tieto dary podľa určených noriem balia a rozvážajú ľuďom v núdzi.

 

Ľudia si zbierky často spájajú s extrémnymi sociálnymi prípadmi, no cieľom tejto aktivity sú takí, o ktorých by ste nikdy nepovedali, že potrebujú pomoc. Spomínali ste, že sú medzi nimi i vzdelanci.
Aj vzdelanec môže byť v ekonomickom zmysle sociálny prípad. Človek stratí zamestnanie, istý čas čerpá zo zásob, ktoré má v rezerve, kým ich nevyčerpá. Ak dlhodobo nie je schopný nájsť si prácu, nastáva problém. Najčastejšími adresátmi pomoci sú však osamelé matky s deťmi, respektíve osamelí rodičia, pretože máme aj osamelých otcov s deťmi. V prípade starých a chorých už robíme vyslovene iba charitu, lebo mnohí majú dôchodok, z ktorého si zaplatia bývanie a energie, ale nemajú čo jesť.

 

Žiadajú ľudia o pomoc sami? Nehanbia sa ju prijať?
Niektorí sa o nás dozvedia, o iných nám dajú vedieť dobrovoľníci alebo ľudia z kostola. Vždy sa k ich situácii snažíme pristupovať veľmi citlivo, pretože mnohí s tým naozaj majú problém. Ak nám napríklad niekto odporučí konkrétnu rodinu, musíme zistiť, aká je; nemôžeme tam len tak prísť a ponúknuť pomoc. Je to veľmi individuálne.

 

Čo môže človeka doviesť do situácie, že je odkázaný na pomoc iných?
Strata zamestnania, zdravia, rozpad vzťahu... Navyše ľudia pochádzajú z rôzneho prostredia. Problém majú napríklad odchovanci z detského domova, pretože zväčša nie sú naučení pracovať s financiami, nikde to nevideli. Práca s rozpočtom nie je samozrejmosť pre každého. Ak vyrastáte v rodine, kde to rodičia nerobia, nemáte sa to ako naučiť.  

 

Aké skupiny darcov sa do projektu zapájajú najčastejšie? 
Nedá sa to presne špecifikovať. Prídu sem malé deti v sprievode mamičiek, pretože chcú prispieť. Manažér vyložil plný kufor auta. Zapojili sa tiež viaceré firmy a finančné inštitúcie. Napríklad istá softvérová firma nám teraz bezodplatne vyvíja digitálnu platformu, vďaka čomu budeme môcť zaznamenávať všetku našu činnosť, aby sme mohli pracovať transparentne. Iná firma nám zasa s veľkou zľavou urobila web, alebo sme dostali príspevok na auto. Pomoc prichádza naozaj z rôznych strán. 

 

Najmä na začiatku projektu ste i prostredníctvom konta na sociálnej sieti zdôrazňovali, že pomoc má byť predovšetkým vo forme potravín, prípadne hygienických potrieb, aby sa zdôraznila jej konkrétnosť. Prispievajú ľudia aj finančne?
Nechceli sme, aby to bolo o peniazoch, ale o osobnom vklade darcu. Momentálne už naozaj potrebujeme aj nejaké finančné prostriedky na praktické veci, ako je napríklad benzín do auta, na ktorom rozvážame adresátom balíčky. Takisto sa z toho dokupujú potraviny, ktoré nie sú v sklade. V prvom rade nám však vždy šlo o to spraviť krok k ľuďom a zaujímať sa o nich. Finančná pomoc je najjednoduchšia, no aj bezdomovcovi na ulici môžem dať peniaze, ale pomôžem mu tým? Oveľa viac mu dám, keď mu kúpim jedlo a kým ho zje, rozprávam sa s ním. Ale kto dnes do pomoci toľko investuje?

 

Poskytujete ľuďom v núdzi nielen materiálnu pomoc, ale aj poradenstvo.
Vždy treba najskôr identifikovať príčinu, prečo sa človek dostal do stavu, že je odkázaný na pomoc. Treba ho naučiť hospodáriť. Alebo niekto nevyužíva zákony a treba ho poučiť, na čo má nárok, prípadne ho sprevádzať na konkrétny úrad. Ľudia majú právo dostať sa zo situácie, v ktorej sa ocitli. Máme preto medzi dobrovoľníkmi vyštudovaných sociálnych pracovníkov i právnikov, ktorí pracujú bez nároku na odmenu.

 

Zdôrazňujete, že prvoradým cieľom zbierky je pomôcť ľuďom preklenúť isté životné obdobie, nie iba zásobovať ich potravinami.
Áno, ale musíme rozlišovať, kto sa z tohto svojho stavu chce dostať a kto pomoc len využíva. Týmto systémom ho vlastne nútime k aktivite a ak nie je aktívny, prestávame pomáhať. Musí sa chcieť sám posunúť dopredu. Stav, v ktorom sa ocitli, niektorí nepovažujú za potrebné meniť a myslia si, že majú právo na sociálnu pomoc.

 

Stalo sa, že sa niekto dostal zo svojej situácie?
Áno, hoci to nie je časté. Šlo o ľudí, ktorí boli zodpovední, ale stratili prácu a potrebovali preklenúť isté životné obdobie. Keď sa tak stalo, prišli a povedali: „Teším sa, že už nepotrebujem vašu pomoc.“ A spýtali sa, či môžu priniesť potraviny zasa oni.

 

Projekt sa stretol s takým úspechom, že ste museli rozšíriť dobrovoľnícky tím. Akí ľudia ho tvoria?
Prvými dobrovoľníkmi sú darcovia potravín a tí sú aj najanonymnejší. Prídu na vrátnicu, odovzdajú veci a odídu. Skúšali sme zistiť aspoň ich meno či e-mailovú adresu, aby sme im mohli dať spätnú väzbu a poďakovať sa. Mnohí to však odmietajú, lebo chcú zostať v anonymite. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí potraviny prijímajú, naskladňujú a balia; a ďalšiu tí, ktorí ich rozvážajú. Ďalej máme už spomínaných právnikov a sociálnych pracovníkov a ľudí, ktorí sa starajú o web, sociálne siete, propagáciu a ekonomické záležitosti. Iní zas neustále fúkajú do ohníka, aby nehasol.

 

Vedia dobrovoľníci, kam smeruje ich pomoc? Poznajú príbehy konkrétnych ľudí?
Pre ľudí, ktorým pomáhame, je veľmi dôležité ostať v anonymite, pretože iba tak sa môžu cítiť v bezpečí. Dobrovoľníci, ktorí pripravujú balíčky, vedia iba to, koľko dospelých a detí je v konkrétnej rodine a ich vek. Často sa stalo, že chceli o nich vedieť viac, pretože tam hrali istú úlohu emócie. No keď sme im vysvetlili: „Predstavte si, že ste v situácii týchto ľudí vy. Ako by ste sa cítili?“– tak to pochopili. Je naozaj ťažké pomáhať niekomu, koho nepoznám. Anonymita je záťaž. Ale núdz­nych treba chrániť. Naším mottom je, aby ľudia dosahovali dôstojnosť. Aby cítili, že majú svoju hodnotu, že nie sú „lúzri“, na ktorých sa spoločnosť môže pozerať zhora. Aby ľudsky rástli. A preto je diskrétnosť veľmi dôležitá.

 

Neustále zdôrazňujete, že potravinové balíčky sú iba prvým krokom ku komplexnej pomoci.
Základom je, aby sa človek odrazil od dna a nebojoval so základnou existenciou, pretože vtedy sa dostane do úplne iného psychologického stavu. Matku, ktorá nemá čo dať jesť svojim deťom, nemá zmysel otravovať s rozpočtom. No keď sa situácia v tejto oblasti upokojí, môže prísť na rad napríklad poradenská činnosť. Až potom môžeme od nej chcieť aktivitu. Mnohí ľudia, ktorí si nevedia nájsť zamestnanie, sú vnútorne veľmi ubití a vsugerovali si, že sú nanič. Treba im ukázať: „Ty nie si nanič! Má cenu to skúsiť a neprekáža, ak zlyháš.“ Mnohí, ktorí skončili na ulici, sú už zlomení. Nepotrebujú peniaze, potrebujú nájsť sami seba.

 

Stolček, prestri sa je špecifický v tom, že nejde o jednorazovú zbierku, ale nepretržitú. Neprejavuje sa na darcoch i na organizátoroch syndróm vyhorenia?
Organizujeme pravidelné stretnutia a sám som s dobrovoľníkmi v osobnom kontakte. Bol som prekvapený napríklad organizáciou cez letné prázdniny. Myslel som si, že pre dovolenky nastane problém. Ale dobrovoľníci sami prišli a povedali: „Neboj sa! Nebudeme tu síce všetci naraz, ale nejako to potiahneme.“ A naozaj, chodili do práce i na dovolenky, ale vystriedali sa tak, že všetko fungovalo.

 

Čím si vysvetľujete, že toľko ľudí tento projekt oslovil a zapojili sa doň?
Musíte sa spýtať ich. (Smiech.) Mňa oslovil fakt, že ide o veľmi adresnú pomoc a že projekt nie je striktne fixovaný na cirkevné prostredie, hoci sme kláštor. Napríklad naši bratia v Amerike majú pekáreň, kde prijímajú bývalých väzňov. Keď sa delikvent dostane na slobodu, príde na tri mesiace k nim a oni ho zaučia. Tá pekáreň má takú reputáciu, že ich učni, hoci sú bývalí kriminálnici, potom nemajú problém zamestnať sa inde. V tejto oblasti je pritom veľa moslimov, ktorí rešpektujú učňov od kapucínov. (Úsmev.) Myš­lienku pomáhať druhému človeku k dôstojnosti teda spoločnosť dokáže oceniť. 

 

Uplynuli dva roky a projekt stále beží a napreduje. Aký z toho máte vnútorný pocit?
Osobne to vnímam vyslovene ako zázrak. Pán Boh ten projekt zrejme chcel, keď funguje. Sám som skôr skeptickej povahy a myslel som si, že keď opadne prvotné nadšenie, ľudia sa prestanú zapájať. No nestalo sa. Myslím si preto, že je to naozaj Božie dielo.                        

 

 

TranspaRENTNE a jednoducho
Veľkým prínosom pre projekt je digitálna platforma, ktorá funguje 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Bola navrhnutá presne podľa potrieb a požiadaviek projektu a nezisková organizácia Doma u kapucínov, ktorá realizuje „stolček“, ju dostala ako dar. „Dobrovoľník po prihlásení prostredníctvom personalizovaného konta vidí všetky informácie, ktoré potrebuje na zabalenie balíka pre konkrétnu domácnosť: zo­znam potravín, ktoré môže vložiť do balíka; ich aktuálny stav v sklade; počet odporúčaný pre domácnosť; zaznamenané potravinové intolerancie či prípadné diéty, ktoré klient má. Všetko pri zachovaní anonymity rodiny i jednotlivca. Po vložení trvanlivej potraviny do balíka systém okamžite odpočíta položku zo skladu. Dobrovoľníci si navyše sa­mi môžu vybrať čas, kedy chcú prísť baliť,“ vysvetlila pre KN dobrovoľníčka Margita Vanov­čanová, ktorá má na starosti komunikáciu.

 

 

„Stolček“ v číslach
13 756 kg potravín sa vyzbieralo od začiatku projektu (november 2014 – december 2016)
12 914 kg potravín poputovalo k ľuďom v núdzi
500 darcovských návštev zaznamenala vrátnica v roku 2016
8 096 kg potravín sa vyzbieralo iba v roku 2016 (v čísle sú zahrnuté aj potraviny z materských a základných škôl, ktoré pravidelne alebo jednorazovo prispievajú)
33 je priemerný počet domácností za mesiac, ktorým „stolček“ v roku 2016 pravidelne pomáhal
 

MARIANNA BUBLAVÁ
Páčilo sa :
1